Každý z nás chce stúpať hore.

Ranná para zo sprchy obalila dlaždice kúpeľne. Ešte aj zrkadlo zabudlo ukazovať obraz. Najedené do sýta sivým dymom si hovelo len tak, visiac na stene, akoby tam ani nebolo. Dekoratívny výstrelok. Steny, prekryté novou farbou, pôsobili celkom pekne, bez výstrednosti dekadencie a odkazov na prvú svetovú, ktorú si, na rozdiel odo mňa, prežili.

Utajené pocity na povrchu sa prekryjú len dočasne.

"Vieš, čo mi vadí na krátkozrakosti?" Nechala chvíľu pauzu i keď otázka sa mi zdala byť rečnícka a pokračovanie nevyhnutné, preto som ani nezasahoval, čo si bola možno predstavovala. "Nevadí mi, že nevidím ten nápis Optika, tam, nad tými dverami," prstom pritom ukázala na obchod, asi dvadsať metrov vedľa, zatiaľ čo pokračovala v chôdzi, jemne frustrovaná mojou pasivitou, "vadí mi, že nevidím dobre na mesiac. Keď som bola malá, stále som sa rada pozerala na tie škvrny, na každý detail na ňom." Obom nám spočinuli pohľady na rovnakom mieste. "Teraz... Teraz vidím len svietiacu lampu. Je tam, ale nie je zaujímavá."

Sublimácia kávy sa túžila stretnúť na nebesiach so svojimi predchodcami. V niektorých miestach som videl, čo som podvedome chcel vidieť, avšak nebolo to tam. Očné klamy a moje preludy majú silnú (právo)moc, ak im nechám priestor. Niekedy sa votrú do vedomia bez( )vedomia a svojho svedomia.

Svet do mňa potom preniká skreslene.

Stiesnene a skleslo som sa oprel o stenu. Som človek, ktorý zabúda ukazovať svoj obraz a potom si všetci myslia... Dekoratívny výstrelok. Niekedy však na povrchu prekypuje obraz krásneho sveta a harmonickej idylky aj keď vnútri je žeravé, šesťtisíc stupňové jadro, ktorého teplo sa pomaličky, no neustále navyšuje. A to nás oboch zbližuje.

Až raz...

Sa vidím na mesiaci; každý mesiac. Len svietiaca lampa, ktorá mala kedysi škvrny a tu i tam voľakde aj kráter, prvý meteor, ktorý náhodou rozvíril všade prach. Potom prišla hmla; a dym, para či krátkozrakosť a...

Nechávam priestor preludom. Nech si krúžia. Okolo. Veď...

Ja už nechcem stúpať...

 Skutočný príbeh
Komentuj
 fotka
piotra  13. 2. 2015 17:13
toto veľmi veľmi veľmi
 fotka
doyouhearme  15. 2. 2015 00:23
Hrozne obdivujem ľudí, čo dokážu písať týmto štýlom, opisovať každodenné veci tak, aby vyzerali ako "niečo viac".

Klobúk dole.
Napíš svoj komentár