Je zvláštne, ako postupom času, a s odstupom spoločne stráveného času, zvyknú kedysi spriaznené duše vypriahnuť.
Na zem sa lialo svetlo pekiel. Bolo horúco a vo vzduchu bolo cítiť, a miestami aj vidieť, samotnú skazu intenzívnej žiary. Opar žmýkaného zemského povrchu sa odrážal v zornom poli bystrejšieho jedinca, ktorý sa odvážil pozrieť nad štyridsaťpäť stupňový obranný uhol zorného poľa.
Po dobe, kedy by už aj proroci zabudli bez zvitkov čo sa vlastne stalo, som sa stretol so svojim kedysi bratom v boji.
Pozdrav na privítanie napovie veľa. Porušenie starých zvykov sa zvykne trestať smrťou. No nik nezomrel. Len jeho staré ja; nezazlievam mu to. Dajte vetru dosť času a každá skala zvetrá. Škoda, že je obletovaný tými nesprávnymi vírmi.
Na oblohe padla hviezda. Bol však deň. Preto si to nik nevšimol. Hviezdy svietia vo dne, v noci. Zabúda sa na to pričasto.
Ak sa hrabete v minulosti s výhodou múdrosti, príde vám vaše mladšie ja stále hlúpe. Preto netreba porovnávať. No neustále to všetci robia a hľadajú chyby. Aj preto zaznamenávame progres.
Nostalgia naopak nepustí nikam. Inovácie inklinujú k nestabilite, čím sa neskôr vytvorí stabilný obraz.
Náhodou si protirečím. Krásne.
Neporozumenie je v prírode výnimočné. Ak aj nastane, stane sa tak z toho dôvodu, že ten, ktorý si myslí, že (ne)rozumie - myslí. Vševedovi nič nevysvetlite, ten všetko vie. Každý sám seba považuje za Niekoho. Niekto by mal vedieť, že nič tu nevydrží večne.
V prítmí nočných svetiel sa odhalí viac tajomstiev než za prítomnosti vše vidiaceho slnečného jasu.
Niekedy vás v(š)e(t)ci privedú do úžasu.
Pot mu stekal po čele, keď si položil hlavu na slnkom vypraženú kovadlinu. Držal ju však tam, je to už aj tak jedno... Odsúdený osud je ľahostajný k pravdám.
Môžete mi odtnúť ďalší prst. Nebudem ho už potrebovať.
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár