Keď obdarí ťa samota

s náladou na kokot a

nerozumie ti vlastná mať,

a chceš ísť domov - pekne spať,

lebo bdieš, trápiš sa iba...

Ako vyplavená ryba.




Chyba!




Keď nechutí ti alkohol,

ktorý by "ozaj" pomohol,

a už nevieš ako máš žiť,

a nedáš sa viac ponížiť,

lebo nevieš ako ďalej...

No otec (po)vie: "Len nalej!"




Nádej.




Keď zachutí ten alkohol

a ozaj nikdy nemohol,

keď nikto nevie, iba ty -

a ty si celý o(p/b)itý -

lebo vidíš v sebe silu...

Požičanú. Niečiu; inú.




Vinu.




Keď závažnosťou problémov

sa blížiš priamkou vzdialenou,

a predsa nikam nedôjdeš,

a skĺbiš seb(c)a ako jež,

lebo vieš... Je to už márne.

Jebem všetkých. Som sám. Na dne.




Padnem.




Keď každopádne zvládneme...

Nedokončil som. Áno? "Nie!"

A nedá sa už vrátiť späť.

A ani vedieť naspamäť.

Lebo... Ani neviem prečo,

život pripomína lečo.




Niečo.




A niečo padne vinou nádeje.

Ale to iba chyba v rýme je.


 Báseň
Komentuj
 
 fotka
morningcoffe  7. 3. 2021 01:15
veľmi dobré
Napíš svoj komentár