Niekde medzi optimizmom a pesimizmom...

Tisíc črepín v duši, a kúsok po kúsku ti miznú zo srdca,
Občas ťa porania, občas sa tvoje srdce rozbúši láskou a samá vypadne,
Len ona sa tam po čase, keď láska sa mení na ľahostajnosť či nenávisť vráti hlbšie do srdca, a to sa postupne ničí, plače a prestáva byť schopné biť a byť...

Je to tak, nič sa natom nezmení,
Ty sa nezmeníš, ono sa to nezmení a ja len čakám na deň keď sa všetkých tisíc kúskov zaborí do srdca a vyrezané a zúbožené srdce sa dostane do tvojích rúk, do tvojho života, na tvoju dlaň a ty ani slzu nevyroníš, odhodíš ho a šlapať už nebude treba, žiadna zmena, žiaden žial, len ty a tvoje srdce z kameňa...

 Záchod

2 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu