1. Časť - O Karolovej mame

-Dobré ráno, ty piča.                                        Pozdravil ma dnes ráno vo výťahu môj sused Karol. S gráciou mne vlastnou a s nehou, ktorá sa ukrýva v každej mladej žene som ho poslala do análneho otvoru ovce, ktorá ho porodila a s úsmevom vystúpila na prízemí, kým Karol sa ešte chvíľku zviechal z onej verbálnej porážky. Alebo skôr len chvíľu počkal aby mi mohol čeknuť zadok. Len tak pre istotu, či tam ešte je.

Karol inak nie je úplne zlý, len je trošičku feťák a s tými je to komplikované. Neviete pri nich, či sú to do jedného debili alebo im len piko prežralo zábrany. Taktiež majú svetlé chvíľky a človek sa s nimi málokedy nudí, ak práve nie je svedkom predsavzatí a sľubov. Najradšej mám feťákov, ktorí vedia, že sú feťáci a nehrajú sa na nič iné. Pravda je vždy dobrá, to viem. Ale oni to vedia zriedkakedy.

Karol taktiež nevie, že prvého januára mi bola na dvere klopkať jeho mama a prosila ma aby som mu prestala požičiavať peniaze. V zásade sa do cudzích ľudí seriem čo najmenej, ale Karol , mimoriadne jednoduchý mladý muž, ktorého morálne nedostatky úžerníkov trápia asi tak, ako mňa situácia na Ukrajine, sa mi mimoriadne vyplácal. Jeho mame, jednoduchej bucľatej pani, ktorá na mňa pôsobila dojmom, že jej jediná starosť je mať upratané a navarené a o orgasme čítala len vo fifty šejds oj grej, som povedala nech ma láskavo nezaťahuje do žiadnej rodinnej drámy a chcela som zabuchnúť dvere. Ale vtedy sa vo mne niečo pohlo. Možno to bolo tou otrasnou, neutíchajúcou opicou a možno tým jej naivným a zúfalým výrazom ženy, ktorá vie, že skončí v najlacnejšom starobinci kým jej syn veselo vymení jej brošňu po babke za trošku pika...

-Máte doma solamyl? Spýtala som sa jej po chvíli mlčania. Asi až príliš nevrlo.. Tetuška bez slova kopla do vrtule a vo svojich ružových obdratých šľapkách vycupitala na tretie, vlajúc za sebou zásterou. Keby ten kokot kúpil mame, aspoň nové papuče...

Vrátila sa asi o minútu zo solamylom a medovníkmi na takom tom malo tanieriku, ktorý je príliš veľký pod šálku ale príliš malý aby sa človek z neho normálne nažral. Vzala som si od nej kontraband a povedala jej, nech Karčimu odkáže že už nemusí chodiť. Pozrela na mňa pohľadom morčaťa, ktorému niekto hodil kus uhorky a pokúsila sa o niečo ako spiklenecké žmurknutie ale na to som už nemala žalúdok. Zavrela som dvere, zahodila solamyl (keďže netuším na čo sa používa, akurát to bolo prvé čo ma napadlo) a šla spať.

Bohužiaľ, nech máte akokoľvek mizernú povesť a snažíte sa pôsobiť nadmieru odštrasujúco, v paneláku sa nevyspíte. Asi za dve hodiny u mňa zvonil márnotratný syn, vysmiaty ako lečo, pravdepodobne ešte v rauši rovno z mesta. Poviem Vám na rovinu, v minulosti bývala s Karčim sranda. A nebudem klamať, pár krát sme si to spolu dosť užili ale čo bolo, bolo. Zrazu stál na prahu mojich dverí, kyvotal sa ako steblo vo vetre a pritom vyťahoval z vrecka trávu drmoliach veľmi pozoruhodný pokus o novoročný vinš a k tomu grátis oznam čo všetko by chcel práve teraz robiť s mojimi „nádhernými kozami“. Keď videl, že sa nechytám , podal mi géčko a vysypal zo seba niečo o zálohe. Na sekundu som váhala, ale potom sa mi pred očami vynoril obraz jeho mamy, ktorá teraz pravdepodobne niečo vyvára a čaká kým sa tento oplan pojebaný ukáže doma. Darmo, som raz dobrá duša a ten posledný ždibec samaritánstva sa zo mňa nepodarilo vytĺcť ani dvom rokom práce v najmizernejšej slovenskej banke v „hlavnom meste“ ( to spojenie ma vždy dojme). Vskratke som ale Karola poslala kade ľahšie. Najprv som myslela, že to zaobalím do novoročných predsavzatí a lepšom pocite na duši, ale nakoniec som ho len poslala do piče, s tým že už ma prestal baviť. Spoza dverí sa chvíľu ozývali najprv prejavy zmätenia, neskôr rôzne zmesky šťavnatých oslovení od skurvenej židovky až po nevďačnú cundru bez kúska citu... Pravdepodobne sa to ešte niekam posunulo, ale toho som už nebola svedkom lebo som si šla znova ľahnúť. A musím sa priznať, spalo sa mi naozaj výborne.

Volám sa Eva.. Mám 24 rokov, mám rada romantické prechádzky v lese a maznanie sa pri filmoch. Hľadám niekoho, kto spozná sarkazmus keď ho vidí a toto je môj novoročný blog, v ktorom som sa rozhodla postupne predstaviť všetkých zvláštnych ľudí, ktorí sa mihli v mojom živote, tak ako Karolova mama. Je možné, že blogov bude viac a netrápi ma, či ich bude niekto čítať. Chcem len vychŕliť všetky tie slová, čo som v sebe roky dusila, lebo som vždy mala v piči písať. Možno chcem tiež spoznať niekoho, kto nie je úplný debil a nenapadlo ma urobiť preto nič lepšie ako hľadať ho takýmto spôsobom, pretože mi to dáva istotu, že bude vedieť čítať. Zatiaľ... 


Zdieľaj článok na facebooku
1 odoberateľov
Yennefer

Som Eva. Byvam v Bratislave. Rada citam. Rada sa zabavam. Rada pocuvam hudbu. Nerada riesim sracky. Nie som taka jednoducha ako by sa mohlo zdat z tychto jednoduchych viet.

Komenty k článku

  1. 1
    Demoniqangel

    25 ročná žena
    Bratislava

    Najprv som si myslela že to bude o mame nášho Karčiho. :D

    Ale páči sa mi tvoja primeraná vulgárnosť a vlastne sa to celé dobre čítalo. Daj ďalšie more!
  2. 2
    Bombarder

    31 ročný muž
    Malá dedina

    Ten záver :-D
  3. 3
    Wewo

    24 ročný chalan
    Bratislava / IpD

    To je strasne super, pripomina mi to Birdz Milotu :D
    Chcem dalsie!