OK, ušetrím samu seba a aj vás týchto úvodov.
niekedy sa čudujem, ako ľahko a hlúpo sa rútia priateľstvá.
človek si myslí, že konečne našiel nejakého dobrého kamaráta. teší sa, celý život bol bez blízkej duše. nemal nikoho, kto by mi pomohol pri problémoch, kto by ho podržal. keby plakal, kamarát by plakal s ním, keby sa tešil, kamarát by skákal od radosti.
celý život tento človek nikoho nemal. zrazu, z ničoho nič sa vynorila spriaznená duša. najprv mu bola protivníkom, niekým, kto ho celý čas kritizoval, ponižovala a posmieval sa mu. niesol to ťažko, aj keď to nebolo nič nové.
ale z protivníka sa zázrakom stal niekto, kto sa pre tohoto človeka stal všetkým, čo mal.
jediný priateľ, jediný človek, ktorý pri ňom stojí, keď to potrebuje.
ani sám neveril, že sa takto veľmi dá na niekoho naviazať. pocit, že niekomu na ňom záleží, bol preňho až dovtedy nepoznaný.
a potom nastal zlom. asi to bolo priveľmi pekné, aby to bolo skutočné a pravdivé. asi mu nebolo súdené byť šťastným. čo už, to sa stáva.
je veľmi nepravdepodobné, že takéhoto priateľa človek nájde ešte raz.
a preto ho tak veľmi mrzí, že celý vzťah musí hodiť do koša ako šupku z pomaranča.
vysvetlivky: ČLOVEK=JA
Záchod
Komentuj
3 komenty k blogu
3
staklo sa mi to .. a ja by som sa aj chcel vrátiť späť hoci mám dievča a táto pôvodná kamarátka .... no bolo to kedysi fakt silné, no časom ... nevioem všetko sa mení ... chcem o tom napísať blog .. udialo sa toľko toho za 4 roy ... fakt je čo písať ... len neviem či by to ľudia čítali
Napíš svoj komentár
ale nepovedala by som, ze ten vztah treba "hodit do kosa". Urcite ti volaco dal, niekam ta posunul, nieco ta naucil...