Bolo to ako keby mi telom prechádzalo minimálne 200 voltov. Bol tak prekrásny a očarujúci. Očaril ma svojimi očami, vlasmi, telom. Očaril ma celý. Samozrejme, veď bol umelec..

Bolo to presne tak ako napísal. Bol nebezpečný. Nebezpečný ako droga, ktorú keď užiješ staneš sa závislým. A ja som sa stala závislá na ňom. Potrebovala som ho vidieť hoci len na fotke, potrebovala som si s ním písať. Stačilo mi len aby napísal "AHOJ" a hneď sa mi podlamovali kolená.

Čoraz viac a viac som na neho myslela. Nedokázala som na neho nemyslieť. Nedokázala som sa sústrediť. Ako to robil? Môže mať každú, na ktorú si ukáže.

Chcem mu stáť ako model. Chcem aby ma maľoval. Zhodiť zo seba všetky šaty. Stáť tam nahá. Prosím, zachyť moje pocity. Pokresli ma farbami ako umelecké dielo.

Chyť do ruky štetec, namoč ho do farby a jemnými ťahmi začni po mne kresliť. Prechádzaj od tváre nižšie a nižšie. Cez prsia, rozkrok, stehná až ku členkom..

Teraz ti stojím chrbtom a čakám kedy mi odhrnieš vlasy a začneš. Namiesto toho ma pobozkáš na šiju a tvoja ruka prechádza po mojom tele. Hladká ma a mne naskakujú zimomriavky. Otočíš ma k sebe, pobozkáš na pery a v tom cítim, že sa tvoje zuby zakusli do mojej pery.

Je to tak neskutočné a úžasné. Plné energie a emócií. Obidvaja sme sa tomu oddali a podľahli pokušeniu.

 Blog
Komentuj
 fotka
antifunebracka  28. 9. 2017 16:25
Niekto nám je tu nadržaný!
Napíš svoj komentár