A okná boli otvorené
Bolo to čudné
Veď bola zima
Parapety zívali vlastnou bledou prázdnotou mrazu
A do vnútra navial pár vločiek
Dravý vietor.
Zdalo sa jej,že sníva
Keď prišli.
Prihovárali sa jej
Strojenou nehou
A obozretne
Cítila sa ako zver
Vločky sa odovzdane rozpúšťali na zemi.
A okolo nej.. okolo nej bolo toľko ľudí
Hlúpe, hlúpe tvory
Sama
Osamote
Osamelo
Uprostred davu
„To vy ste tí šialení“
zašepká
Ale asi ju nepočuli
Hovorili
Prázdno hľadiac v jej oči,
Ktoré (ne)boli prázdne
Čoraz viac sa cítila ako v neviditeľnej klietke.
A dusila ju.
Drvila jej pľúca.
Potrebovala vdýchnuť dravý vietor.
Ale ktosi zatvoril okná.
A svet sa začal rúcať.
Prihovárali sa ďalej
Bol to des v ich očiach?
Nevie.
Nechce si pamätať...
Nikto sa jej ale nepýtal čo chce.
Zima
Zima
Zima
Trvá príliš dlho
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár