Žijem v nenávisti. Je všade okolo mňa, prenášajú ju na mňa ľudia a ja tú všetku zlosť a nenávisť vstrebávam. Viem, že to nie je dobré ale vyzerá to tak, že okolie si myslí, že znesiem tak mi naložia.

Už ani neviem aké to je, keď sa vás niekto opýta ako sa máte?

Možno je to len moja paranoja ale chcem sa stať lepším človekom. Lebo všetci sú múdri ale ja som hlúpa. Nikdy som nepatrila nikam a do spoločnosti už vôbec nie, možno len tak na oko a po novom, nemám o to ani záujem. Nechcem škatulkovať ľudí , však veď ľudia radšej odškatulkujú mňa.

Mrzí ma, že kričím a trepem sprostosti (asi nie som iba hlúpa ale aj sprostá). Pripisujem si na svoju dušu chyby druhých a vydávam ich za svoje vlastné - tým pádom neexistuje očista pre moju dušu. A potom to tak dopadne, že neviem ako ďalej.

Snažím sa rozdávať radosť no dnes som ju vzala všetkým komu som mohla, mrzí ma, že som si to uvedomila teraz, keď je neskoro.

Chcem byť lepší človek.

 Blog
Komentuj
 fotka
midnight  1. 4. 2013 23:35
"Už ani neviem aké to je, keď sa vás niekto opýta ako sa máte?"



...problematické. na jednu stranu máš potrebu odpovedať úprimne, na druhú stranu nechceš tomu druhému pokaziť náladu prinajmenšom už len preto že sa tú otázku spýtal
Napíš svoj komentár