Zopäla ruky a kľakla si k posteli
Hoc vedela že jej plač zastavia steny
Ach anjeli keby ste len vedeli
Ako ten nárek životy vám zmení

Plakala dlho a prosila Boha
O pokoj v duši po ktorom túžila
No Boh netušil nepočul jej slová
Tak vieru v nebesá dievčina stratila

Anjeli na dievča zúfalé hľadeli
No pomôcť mu nemohli nesmeli na zem
Nikto z nich nečakal že sa On osmelí
Hoc vie že stratí tým Božiu priazeň

Prvý krok po hline krídla mu zlomil
Ľudská krv na chrbte zmáčala mu šaty
Anjeli prosili: Odpusť mu ten omyl
Daj Bože nech sa ten nešťastník vráti

Avšak Boh odmietol pokýval hlavou
Tak dnes už chlapec čo anjelom býval
Kráčal sám stratený ulicou tmavou
O usmiatej dievčine potichu sníval

Tu zbadal dvere čo známe mu boli
Ledva stál na nohách zaklopal tlmene
A keď už strach mal že nikto neotvorí
V dverách sa zjavili lásky plamene

Láska je život a život je láska
A tá je silnejšia ako moc Božia
V objatí anjel a ľudská plavovláska
Založili zo svojej lásky požiar

Nech nik viac už neskúsi stáť medzi nimi
A ak tak spraví nech v sile lásky zhorí
Sľubom plavovlásky sú dnes tieto rýmy
Veď náš cit prekonal nebesá nie hory

 Blog
Komentuj
 fotka
erikku  26. 3. 2012 16:42
Je dokonalá Ale to sa od Dokonalej dalo čakať ^^
Napíš svoj komentár