pripustím svetla
do očí a do srdca
odhrniem vlasy z umývadla
pootvorím okno

nazriem do nekonečna neba
vyspaný a vyrovnaný
skotúľam sa na zem
tlčúc päsťami do koberca

nadýcham sa v chumáčoch prachu
zrazu vidím zreteľne
čo som spravil čo povedal
je mi zo seba do plaču

obviním druhých seba milujem
blázon som šťasteny
slzy s úsmevom blaženým
nezomriem od žiaľu k Tebe

klamal si ma predtým
klamal som ja Teba
klamal som aj sebe
priznal chybu v hneve

to sa nestáva často
nespávam s otvorenými očami
nestretávam milých ľudí
neležím už na bruchu

vzlietol som dnes nad ránom
nad brieždením vyletel som skôr
ako slnko stačilo
okná sveta obieliť

ak Ťa nezdvíham
nie som
splašený
som doteraz

budem čakať dovtedy bez slova
kým neprídeš prvý
a nepovieš
Chýbaš mi...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár