pod pomyslenou sukňou to
to ma nebaví to si nechaj
iné hriechy sú mojím zdrojom
zábavy a keď nie
sám sa zabavím so slovami
aký pán taký krám
Z paplóna hrad a pod ním von
trčia nohy ako padací most
Stroskotanci a Sloboda čo vedie ľud
V tóne kľud a vlasy po zemi
v ústach chumáče pachutí
Tá hra mi nechutí lebo ona si Ty
a nech si ktokoľvek
čokoľvek by sme spolu robili
zbili by ma a opustili sily
nikto ma nenúti sám sa nesilím
v letargii absencia a hormóny
Ja zase chýbam, nevládzem.
V tenore sĺz a smiech
tápem v krychloch skrútený sťa
prekrížené kordy opreté o stenu u dverí
Tak tlak ma tlačí do očí a von suší
on vietor mi zamrnčí do duši,
že von to pustiť mám.
Skríknem dosť no nikto nepočuje
nikto neposlúchne nikto neohluchne,
lebo ja vlastne hlas nemám.
Som kráľ s jedným hradom sám sebe pán
nad celou krajinou trúchliac nad nevieme čím.
Nečinní a bez slov,
dohovoríme sa jazykmi vlastnými
a to stačí...
Od tmy a zimy rána
zrána hrám formu na seba samého
tváriac sa, že tie hradby nezruinovateli
A v rytme songov nahratých do srdca
púšťam si repeat one
Vznetlivo preskackám pár koľají
do domčeka zamknem sa do ticha
a do tmy skučí cez škáry slaný vzduch
dotrhané šarkany minulej jesene
vybledli a slnko svieti len cez ich kostry
Ty ktosi?
Nečakám na odpoveď
Ty si mi záchrannou brzdou
tá posvätná spoveď
za ktorej potiahnutie je pokuta.
Nedbám a ťahám
až Ťa odtrhnem
k sebe pritlačím na hruď
a zavzdychám a ťahám
kade-ľahšie preč
Len dúfam, že oživneš
tak úpenlivo prosím, oži!
Počuj to burácanie hromov vo mne
popletených posplietaných testosterónov
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
7. 12.decembra 2011 23:43
obcas je skor lepsie pomaly, pomaly
Napíš svoj komentár