Moje blogy

  • Keď stačí tak málo..
    Povedala som ti, že idem pozerať na hviezdy pozrel si sa na mňa a že ideš i ty Ten rozhovor v rúšku tmy Explózia chémie Moment ktorý predstavoval všetky tajné sny Moja ruka v tvojej a tvoje pery na tých mojich Slová zrazu zbytočnénašli sme sa vo sveto...
  • Bez.. ?
    Bez všednosti minulých dnímením samenia sa aj sny. Bez vojen armády tmymeníš sa aj ty. Bez tvrdosti v skalepohľad zriedka klamespoznávaj nepoznané.To, čo v sebe mámev rúšku nevedomostištíty lámemožno zlomí kosti..
  • Vymyslinázov
    Počuť šepot, hudba stíchlajak prišla tak aj odišla sila víchranechala na zemi teláobraz, spustošená neha.Nakreslím sen krvou krvavýodhodím letmé zábranyzinscenujem náladyaha, všetci sú šťastní niezúfalí.
  • Hriech
    Obetujem spánok pre zlatý prach hviezd, neviditeľnou rukou nechávam sa viesť. Kolotočom falošných farieb, v múze zázrakov neznámych miest. Nechávam sa unášať vlnami tancujúcich tónov, zvukom praskajúcich strún,  na kameni starých ruín hrajem pomalý súl...
  • Spánok. Alebo neznášamvymýšľaťnázvy
    Zdravím bdelý spánok, tu je, zase,nechcem zavrieť oči, už nechcem cestovať v čase.Radšej so splnom sa porozprávam,vetu s vetou namotávam. A budem čakať až sa z toho stane jeden z večerou,kde som opäť raz bola v opojení nočnou nádherou,bdelá, vnútri so...
  • Dobrú noc.
    Poznáš ten pocit? Keď len tak sedíš a do iného sveta sa prenesieš,vlastnú myseľ unesieš,tam,kde je ti fajn,kde aj bez ľudí nie si sám,všetko je v tebe silnejšie než krása neba,silnejšie než vôňa zeme,tam,kde máš väčšiu moc než moc všetkých kráľov,tam,k...
  • Sobotná poézia
    Spomienky.. Vnímam a niečo sa už stalo Cítim, viem, že to už bolo Si tu, so mnou stále, bola si tu. neopúšťaš ma, bolíš.. Prosím, no nepomáha to. Čo je zlo? Čo je prázdno? Bolí to a možno padám na dno. Tam, kde som bola už toľkokrát, bez ľudí, bez sve...
  • Blúznim
    Názov? Neviem. Myšlienka? Milióny. Dej? Asi som sa zbláznila. 4 steny. 4 rohy. Chlad a taká zvláštna úzkosť. Rozumiem viac stromom,oblohe aj čistému papieru ako svojmu vlastnému druhu. Aj keď vravím tou istou rečou a zodpovedám popisu vzhľadu. Či to n...
  • Niečo ako prúd myšlienok
    Ticho básní sa mení na kopcovitý kolobeh slovných poznámok. Zámok výrečných úst už nie je prioritou nadšeného človeka,ktorému život nedal veľa možností vravieť myšlienky zamlčanej pravdy. Veď načo by aj, keď ľudia idú za nosmi, žijú klamlivý život pro...
  • Cigareta
    Díky. Zapálim si. Síce som prestala, ale budiš. Posledná stále chutí víťazne a tak slobodne. Jej vôňa mi pripomína otca, ktorý zo mňa robil pasívneho fajčiara pri večerných dialógoch. V jeho očiach stále tlel odraz toho. plameňa. A dym sa farbil do str...
  • život
    V každom živote človeka sú pády a omyly, ktoré spravil a napravil, ale aj také, ktoré spravil a nenapravil a žije s nimi. A môj život? Môj život je omyl. Celý. Hej, viem, to vravia len deprimovaní, zdepkovaní ľudia. Nemyslím si o sebe, že som deprimova...
  • Sam
    - To že človek nemá v hlave nasraté sa od neho očákava toľko vecí, ktoré s ním ani nesúvisia. - Čo ti zase vadí? -Správanie a hodnoty ľudí mi vadia, vravím. - Mala by si si pripustiť, že si náladová. Zažmurkala som od prekvapenia. - Ja? Ja nie som nála...