Je to taký menší podraz.
Spomienky bolia.
Vedieť, že to čo bolo už nie je.
Je to za nami.
Tie momenty/okamihy sa nevrátia.
Neviem to zmeniť.
A tak sa len schúlim do klbka a čakám.
Slúchadla do uší, učupiť sa v kúte a čakať.
Čakať kým spomienky schovám do zadu v mojej hlave.
Kým prebolia.
Trvá to chvíľu, no mne sa to zdá ako večnosť.
Bolí to.
Spomienky bolia.
Sú to potvory, ktoré zaútočia v najnevhodnejšej chvíli.
Prečo?!
Aby nám pripomenuli, že ony tú stále sú, že nemáme zabúdať.
A tak len čakám a utieram slzy.
Keď to prebolí len sa usmejem a idem ďalej.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
boxer161
12. 7.júla 2013 17:56
I feel the same
Napíš svoj komentár