Ale začnem od začiatku:Všetko sa začalo v roku 1998,keď som nastúpila do prvého ročníka ZŠ.A práve vtedy tam so mnou nastúpil aj chalan menom Tomáš.Boli sme v pohode parta na prvom stupni,pomáhali sme si navzájom a tak.Vtedy ešte nebol "dáky čudný".
Prestúpili sme na druhý stupeň a mohli sme sa rozhodnúť medzi matematickou triedou a "normálnou".Vybrala som si tú matematickú,urobila som skúšky,aj som sa tam dostala a dostal sa tam aj Tomáš.Najprv to boli také "oťukávačky",zoznamovali sme sa navzájom,pretože tam boli žiaci aj z iných tried.Ale stali sme sa dobrou partou.No a vtedy sa to začalo.Naivne som si myslela,že keď budem dávať odpisovať úlohy,zapadnem do kolektívu a budem obľúbená: Ach tá naivita!!!Keď má s tým niekto skúsenosti,dobre vie aké to je.Začnú vás využívať,skôr ako si to začnete uvedomovať.Tí,ktorí si to uvedomia skôr,rýchlo sa spamätajú.Ja som žiaľ bola ten druhý prípad,uvedomila som si to neskôr,keď bolo už na dennom poriadku odpisovanie úloh viackrát za deň.
A vtedy som si aj všimla,že Tomáš sa začal správať úplne čudne,ako malé decko a každému sa vysmieval,bol škodoradostný. Smial sa ako Číňaň,čiže mu prischla táto prezývka.A začal mi robiť do prieku. Začal mi písať po laviciach a keď som mu povedala,nech s tým okamžite prestane,písal ďalej a ešte sa mi aj vyškieral.Ale raz som si našla na lavici napísané moje meno fixkou a k tomu bolo dopísané: Hneváš sa,že..hádaj kto to napísal.A už som vedela ktorá bije.Naštvala som sa a okamžite som mu povedala,nech s tým prestane,aj nachvíľu prestal,ale to nebolo nadlho.
A bol veľkým kamarátom Roba/spolužiaka/.Čo on povedal,to aj bolo."Osudným" sa mi stal 9.ročník,keď som s Robom sedela celý školský rok.Aj Robo do mňa dosť zapáral,písal moje meno po lavici a kreslil mi po knihách.Áno,x-krát som mu povedala,nech to nerobí a čo,nepomohlo,načo aj.To isté robil aj Tomáš,zapárali spolu a potom sa škerili ako dvaja blázni /heh,prečo ako/.
Čo som proti nim zmohla.Poviete si,čo si sa nesťažovala učiteľke.A čo by som z toho aj mala,ona by im niečo povedala,ale oni: jedným uchom dnu druhým von.
No a prišiel záver školského roka a sladké časy študentské na strednej.Čo som si myslela,že sa nestane a stalo sa.Vedela som,že idú na rovnakú strednú ako ja,ale tak som sa "modlila",aby som s nimi nebola v triede.No čo pomohlo?NIE!!!Najprv som mala byť v triede iba s Robom,ale jeden spolužiak si to rozmyslel a prestúpil do druhej triedy a namiesto neho poslali ako "náhradu" Tomáša.Mňa skoro porazilo.
Nastal ten dlho "očakávaný" deň D -prvý deň na strednej. S kamarátkou a teda už aj spolužiačkou sme chytili miesto v poslednej lavici.Robo s Tomášom sedeli vpredu.V ten deň mi napísal na ICQ Tomáš,že nám obsadia miesto vzadu.Neverila som tomu,ale stalo sa t ni nám fakt to miesto "ukradli",síce som im povedal,nech z toho miesta okamžite vypadnú,oni nie a nie.Teda z toho vyplýva,čo Robo povie /lebo to bol jeho nápad/,to Tomáš urobí,polopatisticky povedané: Ak by Robo potreboval utrieť zadok,Tomáš to s radosťou urobí.
Čiže mi stále pokoj nedali.Dnes mi ešte Tomáš s tou svojou škodoradosťou napísal,že ako sa mi sedí vpredu a dal tam toho vyškereného smajla .A vtedy som naozaj vybuchla hnevom.
Vymazala som si ho z ICQ.A určite sa pýtate,prečo som to neurobila skôr,sama neviem.Už ho nechcem mať na očiach,teda budem mať ďalšie 4 roky,ale aspoň na ICQ nie. A budem ho totálne ignorovať,ako Tomáša aj Roba.Za to všetko čo mi spravili,to im ja odplatím.Tomáša vybrali na imatrikuly plniť nejakú úlohu.Nech sa strápni pred celou školou,to mu prajem.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár