Pijem další panák. Viem že po ňom mi bude ešte horšie. Ale chcem dopit celú fľašu. Chcem pocítiť čo vlastne cítim. Teraz cítim smútok, Hnev. Hnev sám na seba. Prečo som bol tak hlúpy? Prečo človek niečo hľadá, a keď to nájde tak si to neváži? Teraz už pozeram na obrazovku len jedným okom aby som to dopísal. Počúvam smutné pesničky. Asi ma dorazia. Srdce mi plače. Nikdy som nevedel vyjadriť svoje city. Ale pri tebe možem úprimne povedať že ťa milujem.

Zažili sme toho toľko veľa. Tie najkrajšie chvíle života. S tebou som sa smial . S tebou som plakal. Aj ked som to nedal najavo, ale vo vnútri som bol mäkký ako malý chlapec. Zmenila si ma. Bol som tvrďas. Iba ty si ma dokázala rozplakať. Vo svojom vnútri som plakal, ale až teraz plačem naozaj. Je to divný pocit. Prečo vlastne plačem. Pomože mi to nejako ? Asi nie. A nie je mi ani lepšie. Ďakujem ti že si zo mňa urobila to čo som. Že som pochopil zmysel života. Bol som príliš naivný. Chcel som vyriešiť všetky problémy sveta. Ale svoje som nedokázal. Niekde bola chyba. Možno som chcel aby si mi pomohla. Ale aj ja som chcel pomôcť tebe. Viem že si sa prekonala a otvorila sa mi. Aspoň trochu. Mne to stačilo. Nechcel som od teba veľa. Nehľadal som niekoho komu možem veriť. Veril som všetkým. Iba ty si mi ukázala že nemožem veriť nikomu. A začal som si to posledný týžden všímať. Mala si pravdu. Prečo som ti neveril? Chcela si mi len dobre. Stále si mi chcela len dobre. Aj s tou motorkou si mala pravdu. Viem že keby som sa naštval, tak by som skúšal koľko to dá. Viem že mám ten hlúpy pud sebazničeia. Ale pri tebe . Iba pri tebe to dokážem ovládať. Aspon si to myslím. Ale možno si to len namýšľam...

Včera. Včera sme sa pohádali. ale neišiel som sa trízniť. Aspoň som to nemal v pláne. Proste som si išiel zabehať do lesa. Vieš že mam veľmi rád prírodu. Je tam tak ticho a taký pokoj. Možem tam premýšľať o všetkom. Išiel som si zabehať... Viem že už nato nemám. Už som nebehával dlho. A 5 rokov už fajčím. Ale predsa som to skúsil, behal som dlho. Už som nevládal. Ale povedal som si že to dokážem, že do cieľa dobehnem... 50 metrov pred cieľom som už vykašľiaval krv.. ked som dobehol do cieľa tak som sa povracal. Asi som to prehnal.

A zase som si spomenul na moj pud sebazničenia. Prečo to vlastne robím , aby ma ľudia utešovali ? aby som bol stredobodom pozornosti ? Vtedy som to nepocitoval. Bol som sám. Nikomu som to nepovedal. Proste som tam na lúke sedel a rozmýšľal. Rozmýšľal o nás. Niks Nechcem ťa stratiť. Pre teba sa mi oplatí žiť. Si taka super a ja taký chudák. Neviem čo si na mne videla. Vráť sa mi prosím.

Ale naprosil som sa ti už dosť. Mal som už milion šancí. Možno mi už nedokážeš veriť. Ja ťa chápem. Asi nebudem pre teba ten pravý keď som ti už toľkokrát ublížil. Rozhodni sa ako chceš.. Hlavne že budeš šťastná. Neber na mňa ohľad...

Aspoň raz .

 Blog
Komentuj
 fotka
dadenka  15. 4. 2012 21:58
je super že berieš ohľad aj naňu ako to ona cíti .
 fotka
zoltan120  15. 4. 2012 22:10
Nemožem byť s niekym na silu. A nechcem žeby so mnou bola iba z ľútosti. A nič jej nemožem vyčítať.. Toľko mi toho ukázala a dala. Budem rád nech sa rozhodne akokoľvek. Len nech je šťastná...
 fotka
dadenka  15. 4. 2012 22:56
myslím že si to zobral dosť rozumne ...
Napíš svoj komentár