Sedím na doske a fajčím si cigaretku. Pozerám na oblohu, na hviezdy. Hviezdy tak krásne, a tak vzdialené ako ty. Každá z nich je jedinečná. Nevyznám sa v nich.
Moj pohľad padá nadol. Rieka. Započúval som sa do nej. Bolo to krásne. Ta monotónnosť ma viedla k šialenstvu. Presne ako tvoj spev.
Zapálil som si dalšiu. Pozeral som na ňu ako krásne horí. Čím viac som sa pozeral tým viac som ju chcel. Pomaly zahasínala. Nepotiahol som si. Chcel som trpiet. Bola to velmi slabá bolest oproti tej čo mám v srdci.
Vedľa mňa boli stromy. Dávajú mi kyslík, pomyslel som si. No bez teba sa moje pľúca už nevládzu tak zhlboka nadýchnuť.
Zrazu som počul divný tichý zvuk. Pozrel som sa pred seba. Niečo tam stálo. Utíchol som. Pozeral som nato , a ono na mňa. Bolo mi jedno či mi ublíži.
Čas začal plynúť pomaly. Srdce mi začalo byť rýchlejšie a rýchlejšie. Až vtedy mi došlo čo sa okolo mňa deje. Chcel som kričať o pomoc. Ale aj tak by ma nikto nepočul. Začal som sa triast od zimy. A možno to bol strach. No ono sa to pomaly otočilo a šlo do lesa. Nemohol som sa zbaviť toho pocitu že to stále počujem. Chcel som byť radšej pri tebe. Stačila by mi sekunda. Aspoň ťa vidiet a objať. Dať ti pusu a povedať ti že ťa milujem. No nešlo to. Veľa som toho pokazil. Snaď mi niekedy odpustíš.

Ten večer som veľa pochopil.
...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
artusios  22. 5. 2014 20:24
Máš sk8?
Napíš svoj komentár