Zrnko zo života študenta no.2

Posledné leto som začala viac premýšľať. Hlavne o mojej brigáde a o tom, ako mám stále celkom dosť málo peňazí na to, ako veľa pracujem.

Prišiel druhý ročník na vysokej škole. Všetci hovoria, že ten je na tej vysokej kam chodím, najťažší. Hovorila som si, že šak to dám. Nemôže to byť až také strašné. Ale stačil mi prvý semester a mala som dosť. Blbosť, stačil mi len prvý mesiac.. Nikdy som nebola zo školy viac zúfalá. Toľko pokusov, a stále to nebolo dosť dobré. Pozornosť som venovala skoro len jednému jedinému najhlavnejšiemu predmetu a aj to čo som robila stále nestačilo. Aspoň raz za tri dni som zažívala také amoky, záchvaty zúrivosti, plaču, všetkého dokopy a k tomu aj hádky s rodičmi, ktorí mi tvrdili, že predsa to nemôže byť až také strašné. 

 A že budem mať viac času zarobiť si na nejaké bývanie v Bratislave? Popri vysokej? Nonsens! Nie je šanca, jedine že by som celý čas len chodila do školy, robila na veciach do školy a chodila do práce. Pravdepodobne s o polovicou menej spánku ako doteraz. A takýto život ja fakt nechcem, veď študentské časy si treba užiť a majú byť tie najlepšie. NIE???!

V septembri som skončila s brigádou, pretože sa tam, odkedy sa zmenil manažér, celkom pomenili podmienky. Už som mala len jednu osobu z môjho starého skvelého kolektívu, ktorá tiež plánovala v blízkej dobe skončiť. Bolo to dobré rozhodnutie. Mala som dohodnutý flek už v inej a vyzeralo to nádejne.. Len škoda že vedúci tej novej brigády kde som mala robiť bol tak trochu kokot a vlastne nakoniec ani nebol šéf a v skratke.. Ostala som bez brigády. Vyžiť z peňazí, ktoré mi dávajú naši bolo nemožné. Našla som si také krátkodobé brigády. Boli celkom dobre platené, ale vždy len na cca mesiac. V tej prvej som spoznala skvelých ľudí a celkom som si to tam užila. V tej druhej to bolo trocha komplikovanejšie.

Ako prvé ma čakalo školenie, ktoré ani nebolo platené a stvrdla som tam na 4 hodiny. A prišlo mi to celkom zbytočné, keďže v tej robote sme mali všetci začať až o mesiac. Veď všetko z toho školenia človek následne zabudne, ak si to nebude skúšať aspoň raz za tri dni. Prvá zmena ktorá ma čakala sa pre istotu ani nekonala, lebo tá predajňa nakoniec ani nebola postavená vtedy, kedy mala a dozvedela som sa to večer pred tým. Super prístup, už podľa tohto som si o tom mala spraviť mienku, ale tak ja som taká že vždy dávam ešte ďalšie šance v tomto, viz. môj minulý blog o brigádach.. Všetko to začalo až v decembri. Na email som dostala zmeny. Mala som robiť len 2x za mesiac. Hm, asi som vedúcej nebola sympatická alebo čo. Bolo mi to zvláštne.. Prišla som na prvú zmenu a vedúca arogantná, hovorí mi, že prečo som neprišla na zmenu, ktorú som mala pred týždňom. Ja som o žiadnej nevedela, v tabuľke som nebola napísaná. Lenže, tu prichádza to prekvapenie, tabuľky so zmenami mali dve strany a v telefóne sa k tomu nedostáva práve najjednoduchšie, ešte k tomu som ani netušila že v exceli existuje aj niečo ako DVOJSTRANOVÉ tabuľky.. A tu všetko začalo. Kvôli tomu, že ja som si zle pozrela tieto tabuľky, si ma vedúca pravdepodobne dala do nejakej škatulky v jej hlave a odvtedy sa ku mne správala, akoby som jej zjedla večeru, fakt. Takže z tejto prvej zmeny ma nakoniec poslala domov, lebo si už za mňa našla náhradu, keďže som minule neprišla a očakávala že neprídem ani teraz a vyzeralo to, že si ma vyškrtala aj zo všetkých ostatných. Nerobí sa to náhodou tak, že keď človek na zmenu nepríde, tak sa to rieši telefonátom s tým konkrétnym človekom? V pohode, načo si bude robiť starosti, ok, chápem. Tak som teda odišla, pretože vedúca vyzerala, že nemá záujem sa so mnou v ten moment baviť, aj keď som sa jej snažila veľmi milo a slušne vysvetliť, kde sa stala chyba a nechýbalo ani moje ospravedlnenie. V hlave som mala milión otáznikov. Následne mi prišiel mail, že na ďalšie zmeny, na ktoré som napísaná, môžem prísť. Dlho som rozmýšľala, či bude moje ego silnejšie ako potreba mať peniaze. Nebolo. A samozrejme že mi to teda na prvej zmene nešlo, keďže sa konala už za polovicou decembra a skúšobnú zmenu som mala pred mesiacom, školenie bolo ešte dávnejšie. Je jasné že sa jej budem čo najviac pýtať aby som neurobila nejakú chybu. Ona mi ale dávala dosť veľmi pocítiť, aké som naničhodné hovno že neviem všetko hneď a ešte k tomu ma ohovárala spolu s jej kolegyňou. Druhá zmena bola ešte horšia. Dosť hnusne ma ignorovala a asi si to všimli kolegovia, ktorí mi pomáhali miesto nej. Potom som len počula ako jednému šušká "ja by som sa na ňu vysrala". Našťastie to bola moja druhá aj posledná zmena.

Po Vianociach nastalo to čarovné obdobie zvané skúškové, zobudenie sa zo sna, kedy sa celý čas snažím donútiť robiť tie veci, na ktorých som už vlastne dávno mala začať počas semestra. Veľmi dlhý ťahajúci sa časový úsek, kedy sa nemám ako namotivovať, som bez brigády, na škole, s ktorou nemám budúcnosť. Neviem čo mám robiť, zároveň mám sto chutí skončiť so školou a začať niekde pracovať a popritom si založiť živnosť, ale zároveň...veď predsa študovať zadarmo môžem len raz a to je teraz!! A takto rýchlo to vzdám? Aj keď, bolo by to vzdanie sa?...

Samozrejme prokrastinujem tým, že si hľadám robotu, oveľa príjemnejšia činnosť ako písať seminárky. Poslala som si životopis do dvoch. Hneď na ďalší deň ma zavolali na pohovor do jednej z nich. Trvalo to asi 10 minút a týpkyňa s neprirodzenou blond na hlave mi nebola zrovna sympatická,...ale vyzeralo to že som prijatá, hovorila akokeby už so mnou počítala. Už som o tú ďalšiu brigádu ani nemala záujem a vlastne som ani nedúfala, že mi vôbec zavolajú. Poslala som si do nej životopis len tak zo srandy, že skúsim. A o dva týždne ráno je tu telefonát od neznámeho čísla, s najväčšou nechuťou na svete to zdvihnem a zistím, že to je ono, tá druhá robota, volajú ma na pohovor.. Wau. No čo, tak skúsim, aj tak tam neplánujem pracovať a ani nemám šancu, veď s tým nemám skúsenosti a určite tam zoberú skôr niekoho, kto už nejaké má. Idem na pohovor rovno zo skúšky, kde ma profesorka najviac na svete potopí, pretože moja seminárka nebola zrovna podľa jej predstáv a to som nad ňou strávila toľko času, až ma to začalo baviť. Takže som tak akurát namotivovaná... Ale pohovor ide úplne ako po masle, šéfka firmy je na mňa veľmi milá, ide z nej dobrá energia a to ma robí pokojnou, usmievavou a úprimnou. Zlý pocit zo skúšky je zrazu preč. Nakoniec spolu ešte veľmi dobre pokecáme a prezradí mi, že je fascinovaná odborom, ktorý študujem. No tak to ma.., tak ja tu mám depresie z mojej školy a potom sa stane toto. V hlave mi vybuchujú ohňostroje a nakoniec to ešte zaklincuje tým, že má mať ďalšie pohovory v ďalšie dni, ale mňa tu chce a či by som mala záujem aj ja. Skrývam prehnané nadšenie a pokojne odpovedám, že áno. Už ani nerozmýšľam, že by som chcela pracovať v tej prvej robote, veď vlastne doteraz naisto neviem, či ma zobrali. Konečne mám brigádu, v ktorej sa nezoderiem ako pes, budem mať celkom normálny plat, normálny pracovný čas..čo klamem, najlepší plat a pracovný čas aký som kedy v živote mala, a dokonca to bude vyzerať aj celkom fajn v životopise, teda..aspoň lepšie než to, čo som doposiaľ robila. 

A tak mám pocit, že si zo mňa občas život strieľa, dejú sa mi veci akokeby existoval osud, alebo karma. Snažím sa žiť v prítomnosti, aj keď budúcnosť ma desí. 

A skúšam, dúfam že sa posúvam. Vopred.










Zdieľaj článok na facebooku
73 odoberateľov
Zrkadlovka

,,Iba akousi malou časťou vedomia mohol počúvať dievča a odpovedať mu. Zvyšok jeho bytosti vpíjal jej krásu s náruživým smädom muža, ktorý pridlho pil z prameňa odriekania."

Komenty k článku

  1. 1
    Lafiziq

    24 ročný chalan
    Bratislava

    no na tom bakalárovi ak človek študuje náročnejšiu školu/odbor, tak to nie je s brigádami ľahké. U nás ľudia, čo viac robili nakoniec vyleteli a keďže som bežne v škole bol 12 hodín denne, tak jednoducho sa nedalo. Riešil som to tak, že som doučovával - to má dobrý pomer čas/peniaze a človek si sám vybaví termíny. Neskôr som viedol krúžok na škole a to bolo podobne. Peňazí bolo tak, že sa dalo prežiť. Spolužiaci, čo boli na tom horšie si žiadali sociálne štipendiá. Neskôr po bakalárovi už sa dalo pracovať normálnejšie a to už som mohol robiť aj zaujímavejšiu prácu vo firmách, kde si ma vážili ako človeka a dalo sa dohodnúť "očujte chalani, mám skúšku budúci týždeň, tak sa tu ukážem až po nej".
    V každom prípade držím palce nech ťa práca a škola napĺňa a posúva dopredu (thumbs) .
  2. 2
    Zrkadlovka

    21 ročné dievča
    pod lamelou

    @lafiziq ďakujem za komentár a podporu 0:) :smile:
  3. 3
    Feelagain

    21 ročné dievča
    based in Brno

    aj ja ti drzim palce, a hrozne sa mi paci, ze si sa rozhodla ostat na skole (a urcila si priority) :)
  4. 4
    Antifunebracka

    29 ročný muž
    qizmajster birdzu

    Obdivujem ťa, úprimne :)
  5. 5
    Zrkadlovka

    21 ročné dievča
    pod lamelou

    @feelagain
    @antifunebracka
    Ďakujem ľudkovia (love)