Malé červené žilky sa zväčšujú pri každom dopade na hebkú, bielu tvár. Rozšírené zreničky zabraňujú vnímaniu okolia. Nedokážeme vydať ani hláska, cítime akoby v nás niečo kričalo, ale nemôžeme zo seba nič dostať. Pomaly otvoríme ústa a na popraskané, inokedy jemne hebké pery padajú iba drobné kvapôčky slaných sĺz. Niekedy z radosti a inokedy zasa zo smútku. Slzy sú nádherné a zároveň jemné. Ich dokonalosti sa nemôže nič vyrovnať. Nikto ich nemá rád, ale zároveň ich všetci milujú. Ten pocit, ako nám z kútiku oka vylieza drobná guľôčka slzy je neopísateľný. Pre niekoho je depresívny a pre niekoho naopak šťastný pocit, ak mu po líci stekajú slzy. Po chvíli sa slzy z tváre skotúľajú na tenký krk a na tvári ostávajú iba jemné stopy. Neskôr sa drobný dážď zmení na veľký plač. A z jemných stôp sa na tvári ocitnú vodopády sĺz. Na perách sa objaví úsmev alebo sa pomaly začnú sťahovať. Nikto ich nevie zastaviť. Z oka sa hrnú kvapky a kvapôčky veľkých i malých sĺz. Plač trvá a trvá a na tvári začnú vznikať drobné jazierka. Až po chvíli sa plač utíši. Nikto nevie prečo, ale slzy začnú pomaly vysychať. Na tvári, skoro vyschnuté slzy ostanú ešte dlhú chvíľu. A po chvíli príde ďalšia vlna vodopádov, ktoré zaplavujú oči, tvár a strhávajú všetko so sebou.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár