mal bradu
ako on
kabát
ako on
skoro až po zem
dlhé vlasy
ako on
presne tej istej farby
a ja som zacítila vôňu
tak strašne známu
to nevoňal ten z autobusu
to voňalo o štyristo kilometrov ďalej
ten v autobuse objímal svoju priateľku
mal prsty v zadnom vrecku jej nohavíc
dnes som zahliadla jemu podobného
zrazu to bolo všetko späť
po mesiacoch relatívneho
bratislavského
internátneho šťastia
bežali fotografie
tvary
vôňe
chute
toho jarného
a letného
vysokého šťastia
nikdy som tak nepotrebovala objať
vtedy som zistila, že to bolo pred rokom
keď som sa stala dračou princeznou
a v tom autobuse nebolo ani toľko ľudí
Báseň
Komentuj
2 komenty k blogu
1
gothicpoethic
24. 12.decembra 2008 14:48
po dlhom hľadaní som našla konečne niečo iné, čo sa dá prečítať viackrát a stále sa mi to páči... pekné
2
píšeš trošku inak ale páči sa mi to, človek sa musí viac zamyslieť.. ale tak by to malo byť..
Napíš svoj komentár