slovami nenahradena,mala ciasta mojho zivota,
predomnou tenka ulicka,hladam koniec sveta,
viem ze nebudem ziadana,nevojdem do srdca,
ako vtedy,ked sme sa nepoznali,
vsetko nove bolo krasne,ale teraz sa to zrutilo dobre,
viem ze hladam vychodisko,predmnou dlhe schodisko.
zopar dotikou,vnaram sa do hlabky snov,
padam v nich dole,a nedopadam,
mam sa zle aj dobre,ale zataz jo nieje ine,
nieco ma tlaci ku dnu,nenachadzam zachrtanu,
chcem poocnu ruku,tu jedinu.
par hlupich slov,pra hlupich dohad,
mam strach,ze uz to nikdy nebude tak,
tak kricim z plnych pluc,chcem ten kluc,
co otvori dvere,a vpusti to dobre,
aby pandorina skrinka,odisla z mojho zivota,
ta odpirna gotika,co starasi ma,
nocne mory,mi niesme chory,
len zivoty,nepoznanost zamory.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár