Vsetko zlihalo

vsetko zlihava,
moja hlava s myslienkami praska,
uz sa radsej vzdavam,
uz rano nestavam.
ked slnko mi do okien zasvieti,
ja radsej zatiahnem rolety,
nemam chut divat sa na svet,
ved vsetci ma odsudili.

bola som iba jednym malim panacikom,
stacilo rozhodnut,
ci moje srdce spalit,
alebo dat sancu popasovat sa so zivotom.
no vsak ten co somnou hybe,
mi na vyber dat nechce,
ja sa len trasem od strachu,
ci budem cast celku alebo dalsi kus odpadu.

ked som mala sny,
chcela som ich plnit z minutz na minutu,
ale to moju nadej k zemi zrazilo,
vsetky moje spomienky,
sa mi na prach rozpadli,
priatelia ma zradili,
ja som teraz sama,
a nepozeram viac do sveta.

nechcela som viac plakat,
mala som sa radsej smiat,
nad vsetkym hlavu zdvihnut a prekrocit to,
ale ja niesom taka lahostajna,
radsej som zostala stat,
chcela som pomahat.
ale vsetko zlihalo,
moju nadej mi to zle zobralo,
chcela som iba byt stasna,
no teraz sa mam za blazna.

ked si chcem spomenut na to co bolo,
spomeniem si iba na to co srdce mi roztrhlo,
vsetko ma ku dnu taha,
uz si nejsom ani sebou ista,
viem ze chcem proti prudu plavat ako predtym,
ale nedokazem sa dostat z brehu,
rieka ma nepusti do jej stredu,
neustale ma taha k okraju.

viete chcela som tak zit,
srdce mi aj malo prekoho byt,
ale moja laska sa skoncila,
a ja som ostala osamela,
len taka mala cast celku,
celku,ktory uz neexistuje,
ktory zmietla voda.

pocula som mnoho pribehou,
niektore z nich skoncili smrtou,
ine stasnou laskou,
ale ten moj sa potlka zakutou.
chcela som sa vzdat zlych snou,
ale ja nedokazem bojovat so sebou,
ked iba ja som sama sebe zoztala,
nesmiem stratit aj seba.

 Blog

1 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu