11. Život mŕtvych... Matka

Nebola som taká hlúpa, aby som Kláru poslala za matkou bez dozoru. No keďže som nikomu inému neverila, vybrala som sa za ňou sama. Videla som, ako opatrne vošla do domu. Nasledovala som ju. Vedela som, že o takomto čase je matka sama doma. Klára sa k nej zozadu priblížila a trasúcimi rukami zdvihla zo stola ťažidlo. Rozohnala sa a udrela ju do hlavy. Ešte nebola mŕtva, len v bezvedomí. Vtedy som sa rozhodla, že to potešenie si nechám pre seba. Vyšla som spoza rohu. Klára na mňa túžobne pozrela. Podišla som k nej a podala jej injekciu. Nedočkavo ju schmatla a vstrekla si jej obsah do žíl. Upadla do príjemnej apatie. Posadila som ju na zem, otočila sa a sklonila som sa k mame. Usmiala som sa zatriasla ňou. Omámene otvorila oči a pozrela na mňa. Chvíľu jej trvalo, než ma spoznala.
„Katka! Bolo tu nejaké dievča a...“
Umlčala som ju priložením mojej ruky na jej ústa. Nechápavo na mňa pozrela. Znova som sa usmiala. Tak ako kedysi Vieru, tak teraz som vlastnú matku priviazala o stoličku. Ruky som jej však nechala voľné. Prešla som jej pomaly od lakťa až k prstom. Jeden som chytila a zlomila. Matke vyhŕkli slzy. Postupne som jej polámala všetky prsty. Tvár sa jej skrivila so grimasy, no bolo vidieť, že myseľ má jasnú. Presne to som chcela. Šla som si do kuchyne pre nôž. Vrátila som sa so škodoradostným úškrnom na tvári. Neváhala som a rýchlym ťahom som jej porezala nohu. Prešla som jej po krku. Pritlačila som však viac, ako som chcela. Krv jej začala striekať na všetky strany. Zamdlela. Skúšala som jej nahmatať pulz, ale márne. Nechcela som to tak rýchlo, ale nevadí. Odviazala som ju a odtiahla do záhrady. Bola tam obrovská kopa lístia. Matku som nechala hodenú pri dverách. Lístie som zapálila a vrátila som sa do domu. Zobrala som zo spálne kufor, nahádzala som tam nejaké mamine veci a plný som ho odniesla do záhrady. Plamene šľahali vysoko k nebu. Do ohňa som hodila najprv kufor a potom som schytila mamu. S výkrikom „Zbohom, mami.“ som ju hodila do plameňov. Nad záhradu sa vzniesol smrad spaľujúceho sa mäsa. Spokojne som sa otočila, naložila Kláru do auta a odviezla sa späť do chaty. Zatiaľ všetko vychádzalo a ja som bola viac než spokojná.

//Milí Birdz-áci, alebo ako vás mám osloviť. Nepíšte mi prosím, že som šibnutá, chorá, nechutná atď. To všetko už o sebe dávno viem. Chcem len pripomenúť, že toto všetko je fantázia. Nič, ale naozaj NIČ z toho nie je zo skutočného života. Z môjho ani z nikoho iného. Hádam ste to už konečne pochopili.//

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu