Znova?!

Mam sa smiat alebo plakat? Preboha, kto sa v tom ma vyznat? Na jednej strane radost, na druhej bolest, smutok a tolka zufalost. Myslis, ze mi to robi dobre? Posliapal si vsetky moje sny, znicil iluzie, podlo ma oklamal. Ako sa mozes na mna po tom vsetkom usmiat? Ako ma mozes pozdravit, ako sa ma mozes dotknut?! Kazdy tvoj dotyk, letme pohladenie, vsetko to tak hrozne pali a slzy v mojich ociach su tu zasa castejsie. Ked ta vidim, moje srdce sa rozbucha stastim a zaroven strachom. Strachom z toho, ze zasa podlahnem. Strachom z toho, ze mi zasa hrozne ublizis. Strachom z toho, ze by si mi zasa hovoril slova, prazdne slova, bez dokazov. Ale nedokazem to, nedokazem ti povedat nie. A ty si si toho vedomy, preco to, dopekla, vies? Preco sa ti vzdy podari zneistit ma, rozochviet? Je to tak davno, no ja tvoju pritomnost, vonu, dotyky citim stale na sebe. Citim tvoj dych a chce sa mi kricat. Len ty vies, ako som ta lubila. Len ty vies, ako si to vsetko posliapal, oplul nasu lasku. Podupal, zahrabal, odhodil. Naco to divadielko? Naco sa tvarit, ze sme kamarati, ze sa nikdy nic take nestalo? Naco pretvarka? Povedz, naco? Myslis, ze ta dokazem mat rada, len tak, ako kamarata? Si tak hlupy? Nerozumiem. Sam vies, ako si mi ublizil a napriek tomu dufas, veris, chces moje kamaratstvo? Alebo je to dalsia pretvarka? Myslis, ze ma zasa dostanes? Preco tolko otazok? Tak kto mi uz da odpoved. Ja uz nemozem, nechcem. Pre teba som robila vsetko, ty pre mna nic. Tolko slz. Tolko jaziev. Tolko padov. Tolko... lasky. A odmena? Plac a neopisatelna bolest. A co mam teraz robit? Ty si zasa sam, usmievavy, ja sama a nevladzem. Nevladzem.

(No neviem, niekomu sa to bude pacit a niekomu nie)

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu