11monika11

Si super <3

Ja som asi tá najchladnejšia osoba v celom vesmíre, napriek tomu sa niekomu úplne podarilo zlomiť mi srdce a to len pre to, že som ho úplne zle odhadla a nepochopila som, že to so mnou vôbec nemyslí vážne... Áno, asi som na staré kolená fakt osprostela. A toto je presne tá situácia, kedy mi hrozne moc chyba nejaká dobrá kamarátka, ktorej by som sa vyplakala na ramene a ona by mi len povedala, že "si ma ten idiot aj tak nezaslúži". Ale nemám takú.. A je mi strašne zle, neviem ako to do rána dám, ale zajtra musím byť totálne fit, lebo ma čaká strašne ťažký deň, musím komunikovať s veľa cudzími ľuďmi a zariadiť asi trilion vecí, a to už teraz vidím ako budem popri nich behať s mega hrčou v hrdle, a vždy keď nejaký moment zistím, že sa na mňa nikto nepozerá, budem plakať. A potom budem musieť totálne spontánne vyriešiť situáciu, aby som nevyzerala, že sa mi spustilo 16 alergií v jednej a tej istej minúte.
Vlastne, ok, preháňam len pre to, že toto je pre mňa úplne nová situácia, lebo ma cely život majú všetci radi a vždy si ma z nejakého neznámeho dôvodu všetci časom obľúbia a potom mám skôr ja problém zbaviť sa ich ako oni mňa. (áno, som rozmaznaná princezná, čo prvých 20 rokov žila ba zámku zamknutá vo veži a čakala, že ma niekto príde zachrániť, len sa nikto nedostal cez môjho dvojhlavého draka, tak som musela utiecť sama).
Problém je asi len v tom, že ma cele moje okolie naozaj pozná ako silnú osobu a nikdy som v ich prítomnosti neplakala, vždy keď sa dialo niečo ťažké a oni boli zrútení (ja tiež, len som to na sebe nedala poznať), som pri nich stala a podporovala ich, lebo ja som tá silná a oni vedia, že sa na mňa vždy môžu obrátiť. Nemôžem teraz od nich chcieť, aby stali pri mne, veď ja sa predsa nikdy nerucam a nikdy neplacem a nikdy ma nič nebolí a vždy všetko ustojím ako najväčší pan vo vesmíre (alebo pani ). Tu oni ani nepochopia ako som vôbec mohla niekomu dovoliť, aby sa toto stalo.. Asi to raz muselo prísť....

Ježiš, ľudia, sorry za tento výlev, teraz mi bude tak týždeň trápne, tak sa tu asi neukážem.. (a veď aj tak sa nepoznáme)

Rešpekt, ak to niekto celé dočítal, a sorry za tie stratené minúty, tie vám už nikto nevráti

A nezabudnite zajtra o 18:15 sledovať artemis!! <3

@kobra @1 <3

Myslím, že si na seba príliš tvrdá.
Ak sa potrebuješ pozbierať, nič nie je dôležitejšie, než ty sama resp. tvoje emocionálne rozpoloženie, ani ten strašne ťažký deň a to, čo počas musíš urobiť…
Btw, plakať niekde v kúte pomáha ale plakať na nejakom blízkom ramene pomoze oveľa viac Nemusíme byť vždy silný! Vtip je taký, že silnými sa stávame práve takto. Nebojíme sa prejaviť. s
Samozrejme nie cudzím, ale tým, ktorým dôverujeme, im prečo nie?

Je to v pohode, každý má nárok sa občas opustiť Držím zajtra palce, určite to zvládneš.

Bože, ja som sa rozkecala úplne iným smerom, ja som sa chcela posťažovať o tom, ako nechápem, že mi niekto jeden deň porozpráva ako veľmi so mnou chce byť a o pár dní na to mi povie, že som to posledné, čo ho zaujíma
Pričom, ja vôbec neviem, čo sa za tie dni stalo, či si zase niečo nepodomýšlal zle, alebo mu niekto niečo povedal, alebo neviem, vážne neviem, čo sa môže stať, keď sa niekto takto za pár dní zmení a ja pri tom ani nie som

@pink @4 ďakujem ti <3 ja si toto úplne vážne uvedomujem, len to nedokážem aplikovať do svojho života. A nikdy som nikomu neplakala na ramene, vždy som si pomohla sama, len toto je situácia z ktorej mi je tak strašne zle, že mám pocit, že to proste nezvládnem. Nedokážem sa proste vyplakať svojim blízkym, nedokázala som to ani teraz, keď som pred pár týždňami prišla o jednu mne veľmi dôležitú a blízku bytosť, skôr som všetkých naokolo ukludnovala, pričom oni mala mňa, lebo mne bola najbližšia...
OK, prepáč, to už zbytočne zas veľa píšem..

V každom prípade, ďakujem z tvoje milé slová <3

@achmed17 @5 ďakujem! <3

Aj zlomené srdce je užitočná skúsenost, ktorou si prešiel každý z nás. Neber to ako svoje zlyhanie. A nikto nie je stále “silný”… si len človek, nie robot.

@lenkaska1 @9 to máš pravdu, ďakujem <3