Nič som nepoznala a nič som si nepamätala. Po chvíli som si uvedomila, že som v nemocnici. Otočila som hlavou a na stolíku a stoličke ležali dezerty a plyšáci a ďalšie veci. Ležala som na nemocničnej posteli zakrytá paplónom a sama v izbe.
Nikto tam nebol.
Nemohla som sa ani pohnúť všetko ma bolelo a v rukách som mala napichnuté infúzie.
Ležala som tam a nič som nevedela.
Nevedela som kto som, ani či niekto za mnou príde ani ako som sa sem dostala.
Iba som ležala a čakala.....
Ani neviem koľko hodín prešlo a potom prišla sestrička, keď si však všimla, že som hore odišla.Po pár minútkach prišla tá istá sestrička s doktorom.
Urobili mi veľa testov a neviem aké vyšetrenia. Potom keď ma priviezli do tej izby sedeli tam dvaja ľudia bola to žena a muž. Vôbec som nevedela kto to je.
Ten chlap vo mne vzbudzoval odpor. Neskôr keď sestrička a doktor odišli preč, som sa opýtala kto sú, keď mi povedala tá žena, že je moja matka a on ten divný chlap je môj nevlastný otec poslala som ich preč.
Neskor prišli tri baby .....jedna mi doniesla plyšového medveďa druhá dezert.
Boli tam veľmi dlho a pomáhali mi spomenúť si ale márne, potom odišli.
Keď odišli bola som unavená a tak som zaspala.
Zobudila som sa na druhý deň na buchnutie dverí.
Keď som sa pozrela prečo buchli tak som videla iba veľkú kyticu žltých ruží ktorá zakrývala tvár nejakej osoby. Podľa chôdze a podľa oblečenia som usúdila, že je to chlap. Keď tú kyticu položil do mojich rúk a zbadala som jeho tvár moje srdce sa rozbúchalo. Skákalo ako pojašené ono asi vedelo kto to je ale ja nie .....
Bol to môj priateľ.
Táto osoba mi pomohla spomenúť si skoro na všetko.
Veľmi sa teším že ho mám.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
bubiatqo
16. 3.marca 2010 17:49
pekne napisane
Napíš svoj komentár