Kývali sme mu tam 5 minút a predsa nás nevidel, aj keď som mal krikľavé tričko …

Dnes som sa išiel bicyklovať na môj obľúbený poľovnícky posed. Predstavte si jedno obrovské pole, okolo ktorého vedie asi 7 kilometrová poľná cesta a pri tej ceste je tento posed. Sedel som tam asi 15 minút, počúval hudbu a užíval ohromný pokoj. V tom som však zbadal auto, bola to červená Felícia. Na tom by nebolo ešte nič zvláštneho ( i keď autá by tam nemali čo hľadať ), lenže to auto zastavilo presne pred „mojim“ posedom. Z auta vystúpil asi 20 ročný chalan, ktorý práve telefonoval a do mobilu hovoril veľmi nahnevaným tónom:
- „ Kde si už do p..e? Hľadám ťa tu už 30 minút, môžem sa na to celé vyj…ť! A už si našiel ten skur…ný most? … Nie? ! Ježíš, ty si ale ko…t! Tak mi aspoň povedz kde si. …Ty nevieš? ! Ach, ty si idiot! “
Jeho monológ pokračoval a ja som len nechápavo pozeral.
- „Počkaj, je tu nejaký týpek v oranžovom tričku, tak sa ho opýtam.“
A tak si dal telefón ďalej od hlavy a zakričal na mňa:
- „ Hej, ty tam! Nevieš kde je ten skur…ný železný most? "
A keďže tamojšie okolie poznám, tak som mu začal vysvetlovať:
- „Musíš ísť doľava a asi po 300 m tam bude taká lesná cestička, tade sa autom nedá ísť, musíš ísť pešo a asi po 200 m je ten most.“
Táto správa ho asi nepotešila, veď si posúďte sami: Zobral telefón a pokračoval nahnevaným tónom:
- „Tuná tento oranžový mi hovorí, že sa tam nedá ísť autom! Ach, môžem sa na to vys…ť! Ja sa tam budem trepať pešo? “
- „A ozaj, už si zistil kde si? … Nie? ! Ty si strašný ko…t! Pôjdem na ten posed a zamávam ti, možno ma uvidíš.“
Tak horko-ťažko vyliezol na posed a začal mávať na obrovské pole a popri tom reval do mobilu: „Vidíš ma, ty hovädo? “
Odpoveď bola asi záporná, keďže hneď na to mi povedal:
- „Hej, postav sa aj ty a mávaj, máš krikľavé oranžové tričko, ľahšie ťa zbadá.“
Ja som si už začínal myslieť, že ide o skrytú kameru, no na strome som žiadnu kameru nevidel, tak som sa teda postavil a mával spolu s ním. Mal som čo robiť, aby som sa nezačal smiať zo situácie. Jeho telefonický rozhovor pokračoval:
- „ No, vidíš nás? Mávam ti tu s hentým oranžovým. ... Ježíš, ty nás nevidíš? Ty si neskutočný ko…t! Skús zakývať ty nám! … Kývaš ty debil? ! Veď ťa nevidím! “
Môj nový kamoš už mal dosť červenú hlavu, až som sa bál, že vybuchne. V tom celý telefonický rozhovor ukončil slovami:
- „Môžem oj…ť takúto komunikáciu! “
Následne zliezol z posedu a nepovedal ani „ďakujem“ za to, že som tam s ním mával 5 minút. Nahnevane nasadol do auta a odfrčal. Mimochodom opačným smerom, akým je ten sku…ný železný most…

 Skutočný príbeh

15 0 0 0 0

Komentuj

10 komentov k blogu