Občas sa mi stane, že zablúdim do lesa. Za vyše 18 rokov svojej existencie som si všimol, že v lese je veľa stromov. Dokonca risknem aj tvrdenie, že najväčšia hustota stromov je práve v lese. Milí Birdzľudia, vedeli ste, že ak ste v lese, kde nie je strom, tak nie ste v lese? To vám ani nenapadlo, však? Ešte že ma máte …
Ešte dávno-pradávno som písal v jednom blogu, že rád objímam stromy. Nikdy som sa ale nezamýšľal nad dôvodom. Nedávno som si však položil otázku: Prečo vlastne objímam stromy? Otázky začínajúce slovom „prečo“ vedia byť dosť ťažké. Niekedy je zbytočné hľadať dôvod. Ja som však hľadal. A kto hľadá, nájde:
Predstavte si jeden strom. Ten strom tam stojí roky, desaťročia. Je osamotený, potrebuje objatie. A tak prídem ja a objímem ho. Ono je to naozaj zvláštny a príjemný pocit, skúste to. Možno by ten strom potreboval aj pobozkať, ale to som ešte neskúšal. Bol som zvedavý, kto ešte okrem mňa praktizuje objímanie stromov. Preto som sa preobliekol za strom a stál som v lese tri dni. Čakal som, kedy ma príde niekto objať, no nedočkal som sa. Po troch dňoch ma to prestalo baviť, verte mi, byť stromom nie je jednoduché. Samozrejme, je iné objať človeka, ako strom. To sa nedá porovnať. Lenže! Môže sa stať, že od niekoho očakávate objatie, ktoré nepríde a potom ste z toho sklamaní. Strom však nikdy nesklame. Takže ty tam pred obrazovkou, čo práve čítaš tento blog. Áno ty! Ty sa neopováž ublížiť stromu, lebo prídem a vytrhám ti mihalnice. Po jednom!
A poprosím všetkých, ktorí už živote aspoň raz objali strom, aby napísali koment. Aby sme vedeli, koľko nás je …

 Úvaha
Komentuj
 fotka
lilu  12. 6. 2009 21:29
Ráta sa aj lozenie po stromoch a objímanie konára, aby ste nedruzgli?
 fotka
adka279  12. 6. 2009 21:32
pravidelne haha
 fotka
zipporah  12. 6. 2009 21:37
milý šaňo , tým, čo si práve napísal, som sa zaoberala dlhé roky, ešte stále je to aktuálne, no prišla som na jednu vec, na veľmi zaujímavú vec myšlienkovými pochodmi počas terénov v Casentineso, ktorú si však nechám pre seba, je to psychologického aspektu; z tohto nového poznania ti musím povedať, že sú ľudia, ktorí by nerozumeli tomu, čo si napísal a dokonca si myslím, že pre to nie sú "iní", "všakovakí", "horkí", potvrdila mi to psychológia človeka... každopádne, ja som poobjímala už toľko stromov, aj som ich bozkávala
 fotka
eka88  12. 6. 2009 22:01
hmm nepraktizujem to moc často, ani neviem prečo a vlastne celkovo objatie, málo ľuďom ho chcem skutočne venovať a málo ľudí si ho zaslúži.. ale s tými stromami máš pravdu, asi to začnem praktizovať
 fotka
sweetdream  12. 6. 2009 22:05
ja rada objimam ludi mno vlastne svoje kamosky ked sa stretneme a aj ked sa lucime sa objimeme ale vyskusam aj na strome vdaka za tip , teraz len pohaldat strom kde nebudu mravce
 fotka
johnysheek  12. 6. 2009 22:42
popravde povedane.. tento blog ma nadherne dva zmysly..

jedna vec je strom ako kus zivej prirody kdesi v lese, obsypany zelenym listim symbolom toho ze zije..



ten druhy vyznam je clovek v prenesenom vyzname.. nema kol seba ziadne zelene listie ako symbol toho ze v podstate nezije, len preziva.. nema zaujem o nic nove.. len stale stoji na mieste.. popripade dokonca cuva spaet..



a take objatie robi zazrak.. vtedy si mozno uvedomi ze zivota sa netreba bat.. ze sa da nieco skusit..



teda som za to.. objimajme stromy.. ale vyjadrujme aspon usmev ked uz nie objatim, ze sme si vsimli i ludi okolo seba..

a najma, ked niekto vyzera ako by mu pomreli vsetci doma..

 fotka
boxer161  13. 6. 2009 09:15
ja ich obcas aj bozkavam...



ved sa zamyslite..vy by ste dokazali stat na jednom mieste tak dlho?
 fotka
shroomy  13. 6. 2009 09:21
tak teda pisem koment
 fotka
yeya  13. 6. 2009 09:30
10 
 fotka
lululi  13. 6. 2009 09:56
rada objímam stromy, veľké silné.

Pritúlim sa, objímem kmeň, tvár položím na zvráskavenú kôru...a cítim, ako do mňa prúdi nová energia, a cítim, že strom sa tiež potešil



aj ty si ma potešil týmto článkom
11 
 fotka
ffuuf  13. 6. 2009 10:07
včera
12 
 fotka
idea  13. 6. 2009 10:46
aj ja pisem koment.
13 
 fotka
shelia  13. 6. 2009 11:27
ja som uz obijimala, viacmenej som to urobila preto, aby mi nasluchal
14 
 fotka
duckling  13. 6. 2009 11:34
Hlavne brezy. Sú ranené..
15 
 fotka
malwiell  14. 6. 2009 11:54
pekné aj ja obímam stromy...neviem prečo,ale zdá sa mi,že mi to dodáva energiu...fakt
16 
 fotka
black_soul  14. 6. 2009 16:24
ja som raz nechtiac silno objala strom ked som sa ucila lyzovat...
17 
 fotka
boxer161  18. 6. 2009 13:04
ja sem foto jak obimam stromy davat nebudem...ved to je moje intimco
18 
 fotka
flavus  16. 7. 2009 22:55
Keď som bola malá. Dobre, keď som bola menšia, než som teraz, objímala som ich pravidelne. Vždy na cintoríne. Tam sp krásne stromy. Boli. Teraz už nie sú. Teda sú, ale nie tak veľa. Zrezali ich, bastardi.

Ale aj teraz ich objímem. Pohľadím. VYstrúham pukerlík, alebo sa s nimi porozprávam.

A stromy dodávajú energiu a rozprávajú a majú dušu. Stačí sa len trošku lepšie pozrieť. A keď šumia, vravia príbehy. O sebe, o svete. O zemi. A keď po dlhom daždi prší, tak sa smejú. Je to krásny zvuk.



Ak môžem, dúfam, že sa nik nenahnevá, chcela by som poďakovať našej jedličke, ktorá zachrnila náš dom pred požiarom spôsobeným bleskom. A veľmi ma mrzí, že musela obetovať svoj život.

Dúfam, že o mihálnice neprídem.
19 
 fotka
tigriik89  27. 10. 2009 14:22
aj ja objimam stromy..resp..len jeden strom..je sám, siroko daleko. je uz dost stary a obrovsky.priemer kmenu ma aj viac ako dva metre..Vsetko ma svoju energiu, auru..Clovek, strom, rastlina...proste vsetko..A objimanie stromu ti tu energiu dá. Ale pozor, musí to byt strom, ktorý je sam. V lese to nefunguje, ked je viac stromov pokope..ale kazdopadne, objimanie stromov je dobra vec,,dáva to cloveku pocit, ani ho neviem opisat slovami.A mikdy nepochopim ako z maleho zrniecka moze vyrast taká sila.
20 
 fotka
demola  29. 5. 2011 13:40
Aj ja objímam. Dnes som objala javor a chcela som vedieť, akú energiu mi môže zdeliť (lebo stromy sa navzájom líšia v tom, čo si s nimi môžme vymeniť) a doklikla som sa k tvojmu blogu. Zaujalo ma a pousmialo, že si napísal, že si sa prezliekol za strom a čakal v lese. Stromy na nič nečakajú, ani na objatie, oni nevnímajú čas. Užívajú si život v danom okamihu, tu a teraz. Máme sa čo od nich učiť. Jedno objatie zasielam aj tebe. Krásny deň.
Napíš svoj komentár