Dva začiatky s jedným koncom 2. Zvyšky smútku (druhá časť) (Keylee)

„..Ryan Bright, teší ma,“ usmial sa na triedu. Jeho pohľad chvíľu zotrval na mne. Dievčatá v triede, vrátane Tonye boli očividne dosť mimo. Zozadu som počula ako sa Clara s Maggie rozplývajú nad jeho vlasmi. Preboha. Dnešok už nemôže byť horší! Pomyslela som si oneskorenú reakciu na Elisinu poznámku.
„Dobre, tak sa posaďte, pán Bright. Napríklad sem,“ povedala profesorka a ukázala na lavicu pred nami, kde sedela Suzy Robertsová.
„Dopekla!“ zašepkala som podráždene. Ryan sa bez slova vybral k svojmu miestu. A spravil to, čo som čakala. Otočil sa.
„Prepáč za to ráno, nemal som na teba tak vyskočiť. Prepáč, ach, ja.. som strašný idiot! Ibaže,“ zamlčal sa, zatiaľ čo som ho mlčky pozorovala. A Elise tiež.
„..strašne si mi niekoho pripomenula, to je jedno, proste prepáč,“ dopovedal.
„V poriadku, ale radšej sa ot..“ ani som nestihla dopovedať vetu.
„Slečna Swayová! Vidím, že ste sa už stihli spoznať s našim novým študentom, ale teraz by som bola rada, keby ste boli ticho a počúvali ma!“ povedala mierne nahnevane.
Prikývla som, no zamračila som sa na neho.
„Ďakujem. Takže študenti, rozvrh je na stole, každý si zoberte kópiu. Od zajtra sa normálne učíte a chcela som vám ešte oznámiť, že môžete začať pracovať na tom projekte z biológie na ľubovoľnú tému. A radila by som vám neodfláknuť to, bude to veľmi dôležitá známka,“ trieda zborovo vzdychla. Zrejme nik nečakal domácu úlohu hneď v prvý deň.
„A dajte sa do dvojíc, prosím. Slečna Swayová, vy budete vo dvojici s pánom Brightom, keď sa už tak poznáte,“ povedala.
„Prosím? Prečo?“ zatvárila som sa nechápavo.
„Máte s tým snáď nejaký problém? Bola by som rada keby ste to tu zelenáčovi trochu poukazovali, ďakujem,“ usmiala sa, dala nám ešte pár pokynov a zmizla z triedy. Nasrdene som vstala, rozhodnutá, že čo najrýchlejšie vypadnem.
Ryana obklopili takmer všetky baby z triedy. Vrátane Elise.
„Počula som, že si až z Ameriky,“ povedala Tonya dotieravým hlasom.
„No, áno.. ale ja teraz musím..“
„Nehanbi sa nás, veď my..“


Viac som nepočula. A bolo mi to jedno. Pomaly som kráčala prázdnou chodbou. Začalo zvoniť. Študenti vyleteli z tried ako stádo divých slonov. Budem šťastná ak prežijem. Pomyslela som si.
Zrazu som do niekoho nabúrala. Alebo skôr niekto nabúral do mňa. Tak silno až ma odhodilo na zem. Už aj ma dvíhali niečie silné ruky. Keď sa mi konečne zaostril zrak, uvidela som až príliš známe oči. Ľadovo modré. Na chvíľu som si dokonca myslela, že tie oči patria JEMU, aj keď som vedela, že to nemôžu byť jeho oči.
„Keylee? Si v poriadku?“ spýtal sa Jakov o rok starší brat Greyson, zatiaľ čo mi pomáhal postaviť sa. No teda, za tie dva mesiace, čo sme sa nevideli sa poriadne zmenil.
„Áno, som v pohode,“ zaklamala som. Alebo možno ani nie. Veď fyzicky som v pohode bola.
„Si si istá?“ spýtal sa. „Počul som, čo sa u vás v sobotu stalo. Si fakt odvážna,“ povedal.
„Myslíš tu vec s panvicou? No, veď to poznáš, adrenalín a tak,“ hovorila som a zbierala som si veci zo zeme.
„Sama neviem, kde sa to vo mne vzalo,“ pokrčila som ramenami. Zasmial sa.
„Tak ja už pôjdem, rada som ťa videla,“ usmiala som sa na pozdrav.
„Aj ja teba, dávaj si pozor,“ usmial sa tiež. Z toho úsmevu som vyčítala presne to čo chcel povedať ale vzhľadom k tomu, ako zle som na tom pred časom bola, to radšej nepovedal. Nerob si starosti kvôli Jakovi.

Započula som Elisin hlas keď som vychádzala zo školy.
„Keyleeee! Stoj!“ dobehla zadychčaná ku mne.
„Prepáč, ja len.. veď ma poznáš.. A prečo si zdrhla vlastne? Vieš koľko vecí si sa mohlo dozvedieť o tom chalanovi?“ povedala vzrušene.
„Ten chalan mi je totálne ukradnutý, lezie mi na nervy. Kvôli nemu ma zas Jacobsová strápnila pred celou triedou. A ako keby to nestačilo, ona ma s ním ešte aj šupne do dvojice,“ povedala som nahnevane.
„Tak to ma asi zabiješ, že?“ spýtala sa a hodila na mňa jeden z tých svojich nevinných výrazov.
„Čo si urobila?“ spýtala som vražedným hlasom.
„No.. on.. si pýtal tvoje číslo kvôli tomu projektu. Tak som mu ho dala,“ zatvárila sa akože nič.
„To je úžasné, fakt. Ďakujem ti,“ odvrkla som a rýchlym krokom som sa vybrala domov.
„Preboha Keylee! Nerob zbytočne scény. Čo také sa stalo? Čo ti urobil? Veď je tu nový, je zmätený a iba si mu niekoho pripomenula.. nič hrozné. A čo som mu mala podľa teba povedať? Mala som odtiaľ zdrhnúť ako to robíš v poslednej dobe ty?“ po poslednej vete uhla pohľadom.
„Ja viem, máš pravdu. Ja som sa proste len.. stále nespamätala. Skús ma pochopiť, prosím,“ slzy sa mi tlačili do očí. Dovolila som im to. Musela som. Elise ma silno objala a bez slov sme sa pobrali domov.
Keďže bolo ešte málo hodín, doma nikto nebol. S Elise sme si objednali pizzu a sadli sme si k bazénu. Vonku bolo teplo a vo vzduchu sa preplietali vlákna pizzovej vône a chlóru. Chvíľu sme len tak mlčky sedeli.
„Dnes som stretla Greysona,“ povedala som aby som prerušila nepríjemné ticho.
„Fakt? A čo ti povedal?“ spýtala sa Elise.
„Okrem toho, že sa mi ospravedlňoval kvôli tomu, že do mňa z celej sily vrazil, ani tak nič. Len či som v poriadku. Ale ani raz sa nezmienil o Jakovi,“ povedala som chrúmajúc kôrku z pizze.
Vtom sme započuli detské výkriky ozývajúce sa z predného dvora. Rozoznala som jeden hlas. Zackov. Ďalšie dva som nepoznala.
Zrazu sa spoza domu vynorili tri detské hlavy. Super.
„Keylee, to sú moji dvaja noví kamaráti. Toto je Quinton,“ ukázal na okuliarnateho chlapca s ulízanými vlasmi a Elise a ja sme vypukli do smiechu, no vzápätí sme nahodili veľmi neochotne vážny výraz.
„A toto je George,“ škaredo na mňa zazeral chlapec, ktorý vyzeral.. no, presne tak isto ako ten prvý.
„Zack, je v tom bazéne chlór?“ spýtal sa jeden z dvojičiek. Zack sa na mňa zmätene pozrel. On totiž netušil čo je chlór.
„Neviem, asi, prečo?“ mykol plecami. S Elise sme odišli do mojej izby skôr než tí dvaja stihli vypotiť niečo múdre o chlóre. Zacka mi bolo úprimne ľúto.

„..váu, tu sa už asi dosť dlho neupratovalo, však?“ spýtala sa udivene Elise.
„Ale prosím ťa, hovoríš ako keby si ma nepoznala,“ prehodila som nezaujato medzitým ako som zbierala zo zeme šaty.
„Práveže ťa poznám. A dosť dobre. Takáto si nikdy nebola, Eileen, som z teba sklamaná,“ K svojej poslednej vete pribalili aj štipku svojho hereckého talentu.
„Prestaň, vieš dobre ako neznášam keď sa hráš na mamu. A ako neznášam to odporné meno,“ zamračila som sa.
„Ale predtým sa ti nezdalo odporné,“
„Dobre vieš prečo nechcem aby ma tak ľudia volali, tak to prosím skús rešpektovať aj ty. Jednoducho mi ho to potom strašne pripomína a celý proces zabúdania je, no.. proste preč.“ Povedala som zarmútene a klesla som na posteľ. Vtom mi začal zvoniť mobil, neznáme číslo.
„To bude asi on, Ryan. Zober to,“ povedala Elise. Prekrútila som očami a neochotne som stlačila tlačidlo na prijímanie hovorov.


<- predchádzajúca časť

Christie

 Blog

5 1 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu