Sme tu! Vyhlásil otec, keď vlak spomaľoval až zastavil na žilinskej stanici. Bola som strašne nedočkavá, súrila som ho- Poďme už, poďme. Na stanici bol už , , odparkovaný" vlak trnavských fans.Prechádzali sme ulicou plnou policajtov. Človek si pripradal ako v nejakom americkom akčnom filme.
Okolo štadióna ich boli taktiež húfy. Došli sme k pokladnici , kde sa už tvorili zástupy nedočkavcov, aby si kúpili lístky, ktoré sa míňali rýchlosťou svetla. Šťastie nám prialo a tak som držala v ruke modro-, , biely" lístok s nápisom MŠK Žilina - FC SPARTAK TRNAVA.Boli na sever za bránu medzi šošónov, tuná bol aj ich , kotel´.Bola asi hodina do výkopu. Na trávniku sa už rozcvičovali žlto-zelení hráči. Breška, jež, Admir, Pekarík... Bola som očarená. Tribúna hostí bola už o takomto čase plne zaplnená a spííívala ostošesť.Mala som takú chuť pridať sa k nim , bola krása sa na nich dívať a počúvať ich. Jediná moja smola, že som sedela medzi Žilinčanmi, ale bolo mi to jedno pretože jediné , čo som vnímala bolo len to červeno-čierne more oproti mne. Naraz vyšli na trávnik chalani v červených súpravách. Už z diaľky som poznala Mazur(k)u, ktorý dával pokyny svojim zverencom. Vytiahla som fotoaparát, ktorý miestami pri mne nestíhal. V ten moment mi boli ukradnuté hviezdy, ktoré som mala hneď pred sebou , v ten moment existovali pre mňa len spartakovci.
Spartak je lepšíí
spartak je naša hviezda
Spartak je najlepší!
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár