Čudo, ktoré vážilo 2 500 gramov a bolo dlhé.
Malo veľa vláskov a krásne, veľké hnedé okále.
Od malého detstva bolo živé, časom vyrástlo a dospelo. (To je bežné,
Dospelo až tak, že dnes má 20 rokov.
20 rokov ma kŕmili, smiali sa ba aj plakali, tešili i smútili. Bolo toho veľa.
Dnes mám 20.
20, každý povie, že wau.
Vraj je to krásny vek, len ja mám z toho nejaké zvláštne depresie a podobne.
Najkrajší vek. Hm, .
Možno pre Teba, alebo pre Teba, ale pre mňa? !
Pre mňa nie, ja by som chcela mať takých 18* a spraviť veci inak ako vtedy.
Ale človek sa učí z vlastných chýb a má si zobrať ponaučenie. Všakže.
Možno si zobere a možno nie. Človek je hlúpičký.
Stále nemôžem veriť tomu, že mám 20.
Tak strašne rýchlo to ubehlo.
Tie roky, tie časy, tie pocity.
Dnes neviem čo mám vlastne sláviť, či to, že mám krásne okrúhle narodeniny, alebo to, že budem len starnúť.
Viem, človek starne od chvíle, čo sa narodí.
Len predsa, bol to taký dobrý pocit na duši, keď som mala za rokmi príponu "-NÁSŤ" - cítila som sa mlado hh
A teraz? "-DSAŤ" - ? ! Bude ma to sprevádzať celý život.
Sekundy za sekundou,
Minúty za minútou,
Hodiny za hodinou,
Dni za dňom,
Týždne za týždňom,
Mesiac za mesiacom,
Rok za rokom...
Skutočný príbeh
Komentuj
4 komenty k blogu
2
Všetko najlepšie, nech sa ti splní všetko, čo chceš dosiahnúť.
A veru čím je človek starší, tým ten čas rýchlejšie beží.
A veru čím je človek starší, tým ten čas rýchlejšie beží.
Napíš svoj komentár
Ale s vetou "prišlo na svet jedno čudo." sa určite súhlasiť nedá... nie si čudo