Ona to už určite tuší teraz aj keď sama možno nevie, o čom to vlastne bude, no v hĺbke podstaty vie, že je to o NEJ .. A prečo je to tak ? Čo jej dáva takúto istotu? To vie iba ona a ja Silné puto PRIATEĽSTVA.
Osoba, ktorá ma motivovala k tomu, aby tento prvý článok bol venovaný jej.
Osoba blízka mojej duši a srdcu, ktorá stojí pri mne či už v časoch mojich úspechov, alebo osobných sklamaní a pádov. Človek, ktorý pozná moje slabosti, ale aj silné stránky. Tá, ktorá sa dokáže so mnou podeliť aj keď sama toho málo má.
Osoba v ktorej mám istotu a pochopenie. Priateľka s ktorou môžem zdieľať svoju radosť, ale aj smútok. Hádky s Tebou nie sú znakom dostávania sa pocitu zloby a vzdoru do môjho tela , ale obraz padajúcich sĺz. Iba čas prežitý v tvojej prítomnosti mi niekedy dá nový obzor na dané veci vo chvíľach, kedy sama neviem odkiaľ a kam.
Nie sme síce priateľky od útleho detstva a ty to vieš, no ja to tak vôbec necítim skôr mám niekedy opačný pocit Neviem čím to bude spôsobené, možno tým, ako sme si na seba zvykli. Za tých pár rokov, čo sa poznáme musím priznať, že sme si už toho veľa preskákali a prežili sme dosť takých skúšok, ktoré nám ukázali silu a vytrvalú energiu putá, ktoré je medzi nami. Išli a stále ideme cez úsmev a slzy.
Ako v živote človeka to nie je možné bez týchto dvoch samozrejmostí, tak ani veda PRIATEĽSTVO nevytvára žiadnu výnimku. V nie tak dávnych mesiacoch som si uvedomila tvoju pravú hodnotu. Boli to časy, kedy si mi chýbala po mojich rodičoch najviac.
Áno, tie trpké dni strávené v zahraničí bez Teba.. Prišlo to všetko tak zrazu bola som s tebou a zrazu som sa ocitla 1000 km od domu, rodiny naše spoločné rána na zástavke teraz vystriedalo len tiché kráčanie do školy spolu s mojím tieňom.
Naše spoločné strávené dni zrazu vymenili len dni plné únavy, odporu a nechuti do života. Spoločné víkendy na ktoré sme sa vedeli tešiť viac ako na čokoľvek iné odrazu vystriedali len dni plné totálneho vyhorenia môjho osobného snaženia a chuti niečo robiť. Chvíle , ktoré nám od frekvencie a sily smiechu brali dych vystriedali len tiché spomienky na Teba, nato ako sa máš, čo robíš a ako sa ti darí sprevádzané len slzami, ktoré boli akýmsi mementom vyjadrovania mojej nálady.
Jednoducho povedané práve v týchto časoch, kedy mi bolo naj mizernejšie som si uvedomila ako veľmi veľa pre mňa znamenáš. Sto krát vyčítané chyby a bolesti, aké som ti kedy mohla spôsobiť som dokázala tisíc krát oľutovať.
Chvíle, kedy som vedela, že aspoň a pár minút budem môcť byť s tebou v spojení cez siete ma vedeli naštartovať a podvihnúť zo zeme, ako osviežujúci dúšok vody pre putujúceho na púšti. A samotné internetové spojenie ? Bolo niekedy tak silne frekventované silou smiechu, že aj vychovávatelia s plne začudovanou tvárou chodili do mojej izby s otázkou, či je všetko v poriadku.
Samozrejme vtedy aj keby polovica internátu mala nevy riešiteľný problém určite by ma v tej chvíli nezaujímal. V časoch, kedy som mala problém byť v spojení s Tebou to vedelo byť naozaj dravé... No akosi sme sa cez to prešli... Čo myslíš? Čo nám vtedy vedelo pomôcť ?
Vzájomná sila myšlienok, alebo určité duchovné spojenie či niečo iné ? .. Určite áno, no jedným z tých hlavných faktorov bol určitý druh vzájomnej Lásky a Úcty, ktorú voči sebe prechovávame. Si pre mňa ako sestra, ktorá aj keď je niečo odo mňa mladšia vie ako na mňa práve vtedy ak to ja tak najviac potrebujem. Vieš čím si si v mojom ♥ získala také čestné miesto ?
PRETOŽE nie si taká, akou by som ťa ja chcela mať..
PRETOŽE nie si mojim vysnívaným hrdinom, ktorý by sa mi dal upravovať a pretvárať podľa mojich vysnívaných predstáv..
PRETOŽE SI TAKÁ AKÁ SI..
PRETOŽE SI SAMA SEBOU...A TAKOU PROSÍM AJ OSTAŇ ORIGINÁLNA A NENAHRADITEĽNÁ VO SVOJSKOM VYDANÍ...
Patrí ti moje ĎAKUJEM, áno to slovo už možno dávno stratilo ten pravý význam, no to moje poďakovanie Tebe je naozaj úprimné a čisté. A začo ti vlastne ďakujem ? ... Zato, že SI ...
TY SI A TO STAČÍ Mám Ťa Rada ♥
A otázka pre vás milý čitatelia. Máte aj vy takú priateľku ! priateľa, ktorý by stál zato, aby ste o ňom aspoň skrátka napísali ?
Ak áno neváhajte tak urobiť, lebo život bez najlepšieho priateľa po boku človeka je naozaj ťažký, mám to vyskúšané v praxi.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
cubanka
3. 11.novembra 2011 20:12
Áno ja ako čitateľka mám jednu kamošku,s ktorou som si preskákala presne to isté ako ty s tvojou...neviem čím to je ale keď čitám tieto riadky tlačia sa mi slzy do očí a stotožňujem sa s každou jednou tvojou myšlienkou Má to dievča sakramenske šťastie že ťa má
2
VIEŠ,ŽE TO BOLO PRE TEBA ADRESOVANÉ .. ♥ (ja len pre zachovanie určitého druhu súkromia som nechcela písať meno ) ...
Napíš svoj komentár