Chcel by som, aby si sa mi znova prisnila.

Čítal som si spomienky na teba. Hm... Aj kávu som zabudol vypiť. Zaujímalo by ma, ako sa máš, čo máš nové, či si stále v zahraničí alebo si už zasa doma. Chcel by som vedieť, či si mi odpustila.

Vraciaš sa mi vo fragmentoch. Tvoja minulosť. Ty ako minulosť. Pamätáš, ako sme boli tancovať? Aké to bolo... Pred troma rokmi... tesne po tom, ako si si dala skrátiť vlasy. Hneval som sa, lebo že potom už nebudeš taká ženská. No ale blbosť, krátke ti pristanú. Máš ich také doteraz som počul. Možno aj videl. Lebo sníva sa mi o tebe. Nie často a sú to také bežnosti. Ako napríklad keď sme sa ocitli v tej neznámej malej izbe s plyšovým zvieratkom na stene, ktoré držalo malú chudú ovečku, čo mávala labkou. Bolo to zvláštne, že? Ako telefonát pred dvoma rokmi, keď si dostala tú alergiu a bola si v nemocnici. Počuť ťa po takom čase... Podarené, že si spočiatku netušila, kto som. Iba nejaká zvláštnosť akcentu ti pripomenula, kto by to mohol byť.

Odvtedy je ticho. Moje ticho. Ticho, v ktorom žijem a ktorému patrím. Ktoré som ti nikdy neprial a o ktorom viem, že sa s tebou nezoznámilo. Neviem o tebe skoro nič, ale toto viem určite. Keby si sa s ním spoznala, fotky by hovorili. No tie mlčia, takže sa teším. Teším sa z toho, že nie si sama. Teším sa z toho, že sme nikdy neboli spolu inak, ako v našich predstavách. Lebo inak by to dopadlo asi horšie. Takto to dopadlo zle, ale iba zle, nie naozaj zle.

Bol apríl. Sedel som v práci na záchode. Vlastne na dlážke vedľa záchodovej misy. Chcel som ju objať. Taká fajn partia. Tichá a chladivá, na leto ideálna. No vieš, tá moja ruka večne boľavá... Tak som ti poslal esemesku. Ja sa už fakt nepamätám, či si mi vtedy napísala odpoveď. Lebo ak aj áno, v tých slovách nebolo nič, čím by si ma uistila o tom, že je prepáčené. Počkaj, pozriem sa do mobilu.

Nič tam nie je. Teda okrem tých správ spred troch rokov. Jedna z nich veľmi dlhá, veľmi smutná. Po ktorej prečítaní sa cítim byť horší ako som. Po ktorej viem, že som nemal byť... takýto.

Chcel by som, aby si sa mi znova prisnila.

 Vyznanie

16 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu