A ty nemyslíš na to, že to je choré a celé akosi proti prírode. Aj keď tá by možno bola za. Vždy predsa išlo o rozmnožovanie, je to proste pud, ktorý máme všetci v sebe. Ale tu ide predsa len o niečo úplne iné.
Ide o zárezy, koľko si ich namotal a koľko opätovne odkopol. Bez akéhokoľvek vysvetlenia, maximálne s neúprimným prepáč. Chceš zamachrovať pred kamošmi.
Ale ja aj tak nemám dosť. Rečí o tebe a o tom, koľko báb už ti prešlo pod rukami.
Držím sa ťa ako kliešť, aj keď nechceš a niekde hlboko veľmi hlboko to nechcem ani ja. Nadávam si, aká som blbá, keď plačem s myšlienkami pri tebe a pri tom s ktorou asi práve tvoríš pár.
Alebo s ktorými? Neviem. Nechcem to vedieť. Príliš to bolí.
Pomyslenie, že ja ťa tak milujem, ale ty milovať nedokážeš. A ak hej, tak si skutočne hlúpy. Kus bezcharakterného hoväda. Využívaš svoje možnosti viac, než je morálne.
A ja nechápem, čo na tebe vidia, čo na tebe vidím ja. Ale jednoducho mi to nedá. Milujem ťa, aj keď ty mňa zrejme nie. A plačem viac než je zdravé a rozumné. A hovorím si, že to musí skončiť, no aj tak pokračujem ďalej. Podporujúc ten masochizmus čo je vo mne.
A s myšlienkou, zúfalou prosbou k niekomu tam hore, že sa to zmení, že ty budeš iný a že budeš milovať. Jednu, nie desiatky. Najvhodnejšie by bolo, keby som tou jednou bola ja. A konečne by to bolo ideálne.
Chcem ťa, tak strašne moc, až nado mnou všetci krútia hlavou. Môžeš mi uštedriť kopanec aj facku, samozrejme nie fyzicky, to by si si nedovolil, naivne v to verím, ale ak by si to skúsil, zabila by som ťa.
Stratila som kvôli tebe hrdosť, sebaúctu aj veškerú dôveru k ľuďom. Chorobne som ťa milovala, bola na tebe závislá. Ako verný psík, ktorý nemá inú šancu. Myslela som, že to predsa len dopadne inak, dobre, až výborne.
No teraz sa preberám a viem, že je to len úbohý nesplniteľný sen, asi ako túžba svetového mieru. S úsmevom si poviem, že mi na tebe nezáleží. A nie je to klamstvo, ako predtým.
Je to fakt.
A ty si to chcel, môžeš byť len spokojný, no ja budem viac. Konečne som sa spamätala, po tom všetkom.
Bolo na čase.
Viem o tom a vedela som to vždy. A chcela som to už dlho, no prišlo to nečakane, ako blesk z jasného neba a ja som to len prijala, nič viac nebolo treba.
A pokojne mi môžeš písať nezmyselné správy a pokúšať sa o rozhovor. Ja ti odpíšem a popri tom ťa odpíšem a fakt, že si to odmietaš priznať je mi ukradnutý. Viem, že to nebude také aké to bolo.
Viem že do toho nespadnem znova. Aj keby si veľmi chcel, ja to nechcem. Môžeš skúšať zúfalo namotávať špagátik, no ja ťa akurát vysmejem, pretože ten špagátik sa rozstrihol a uzol mu nesvedčí. Nebolo by rozumné ho opäť zviazať.
A tak si idem šťastná ďalej svojou cestou a zatváram ti dvere pred nosom. Ži si svoje a ja budem svoje, bez akýchkoľvek nárokov na život toho druhého.
Bal si koho chceš a ako chceš a oklam pokojne každú, ktorá sa po tebe otočí. Patrila som medzi ne. Vtedy, ešte nedávno. Dnes je to inak a ja viem, že mám navrch.
Aj keď len troška. Ty tomu neuveríš, si predsa dokonalý. A zakaždým máš pravdu a posledné slovo. Mne však na tvojom názore nezáleží. A to, že ti krivdím mám na háku. Vidím ťa tak ako ťa vidím, môj pohľad nezmeníš, skús radšej zmeniť seba.
A popri tom.
Pochop, že zahadzovať si život s niekým, kto mi nesiaha ani po päty nie je môj štýl zlatko.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
lilushka19
9. 8.augusta 2011 16:10
Správne.
Napíš svoj komentár