-Máš pravdu-
Pomyslela si a s úsmevom na perách zaspala.
Bola to prvá noc po dlhej dobe, čo sa jej o ňom nesnívalo. Prvé ráno po ešte dlhšej dobe, kedy sa zobúdzala s dobrou náladou.
Áno, chcela, aby to bolo také, ako pred rokom. Ísť len tak von, rozprávať sa o hlúpostiach a vedieť, že občas, keď je zle, nájde sa osoba, ktorá dokáže pomôcť. Kamarátstvo. Celkom dobré kamarátstvo, bez akýchkoľvek výhod. No nič sa nezopakuje dvakrát, už by to nemalo to čaro. Hlavne nie v prípade, že to chce len ona.
A keď sa už nemôžeme vrátiť, musíme hľadať najlepší spôsob, ako ísť dopredu.
Ona ide. Len tak si kráča. S pocitom, že všetko čo sa stalo, bolo tak strašne dávno.
Nie, žeby jej nechýbal. Len to nie je niečo, čo by sa nedalo vydržať. Stále sú tu iní ľudia, ktorí ju majú radi takú, aká je. A ktorých má rada ona. No jedna smutná vec na tom celom predsa len je.
...Pamätá sa, ako sa jej všetci pýtali čo na ňom vidí, ako sa ho "báli" a mali blbé reči. Vtip je v tom, že ona bola jediná, ktorá si ho zastávala a ktorej na ňom naozaj záležalo. Dnes je naopak tá, s ktorou je v kontakte najmenej..
Ale myslí, že ťa ľúbi. Ľúbi ťa tak, ako celú dobu predtým, než ťa začala ľúbiť naozaj. Zatiaľ..
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár