,, Bolí ma len spomienka na neho,,,

Tento môj zvláštny deň začal fakt skvele , bol jarmok čiže sa v škole neučilo ale šli sme na branne , ako to u mňa často bývalo zvykom nenastavila som si večer budík a ráno z nechuťou no márne očakávala jeho nepríjemný zvuk =D , za moment ma prebudil hlas- hlas taký pokojný a zároveň vystrašený , ,, bol to môj brat, ktorý ma upozornil že je čas vstať keďže je už 7.50 a v škole sme mali byt 8.00 =D no čo už , ved stať sa to môže každému ,
tak som sa za rekordných 10 minút prichystala a šla zobudiť brata , ktorý za tých 10 minút môjho zhonu zaspal , aby ma odviezol a tým sa to začalo pekne mi vynadal a spríjemnil môj deň ( mal aj pravdu lebo aj ja by som sa naštvala keby ma niekto vytiahol z ťepľúčkej postele no odviezť ma išiel , (Martin ďakujem ) , cesta bola dlhá ticha, plná výčitiek.
S nechuťou som nakoniec výstupila , môj predpoklad sa vyplnil
z 34 žiakov sme tam boli asi 15 možno menej , možno viac, povedala som si no čo už bola tam Gabika, čiže bude super no pohľad na ňu mi už niečo prezrádzal bol to smútok ktorý jej spôsobil spolužiak ona chúďatko tak bezhlavo zaľúbená a sklamaná z jeho činov podišla ku mne a silno ma objala , obidve smutne , sklamane zo života sme si dlhu cestu spríjemňovali mlčaním ,, a ja samozrejme výčitkami svedomia, uvažovaním nad zmyslom života a nad vecami ktoré ma už dlhšiu dobu strašne štvú , dorazili sme na ihrisko v novej Ľubovni.
Vonku strašná zima a neuveriteľná nuda pretože tie vecičky zvané MP3 nejak čím ďalej, tým viac ničia komunikáciu medzi ľuďmi , tak sme všetci len tak ticho sedeli a uvažovali, ja som si spomenula na otca , keďže sme boli blízko cintorína.
NECHÁPEM prečo ale v tu chvíľu som vzala Gabču za ruku a ťahala som ju smerom k nemu, z úsmevom na tvári som jej povedala že jej niekoho predstavím a śla som k cintorínu , k miestu pre mňa tak zvlaštnemu, , keď Gabika videla kam ideme asi nechápala ,no ja som nechápala takisto , bála som sa no niečo ma tam silno ťahalo,, podišli sme k hrobu mojho otca a z mojich ust vyšlo: tak , to je on-môj ocko a v tu chvíľu som sa rozplakala Gabika ma objala a pošepkala , pomodlime sa? nooo ja som akosi nevládala , bola to pre mňa ťažká skúška , Gabca bola jediná osôbka ktorú som tam vzala so sebou ,,,,,,
ĎAKUJEM ti Bože že si mi dal takých úžasných ľudí vďaka ktorím je môj život lepši a krajší , ĎAKUJEM za ráno keď ma príde zobudiť braček alebo maminka , pretože viem že im na mne záleží , ĎAKUJEM za slnko ktoré mi svieti cez smutný deň , ĎAKUJEM za školu , pretože v nej môžem spoznávať stále nových ľudí , ĎAKUJEM za zvieratka,, ĎAKUJEM za teplu perinu na ktorú sa teším už keď ráno vstávam =D hehe proste patrí ti veľké ĎAKUJEM ......

 Denník

9 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu