So vzdoru ku gravitácii podvihla hlavu k nebesám a z celých síl vyskočila.. akoby sa túžila dostať do iného sveta. V jednej sekunde sa cítila slobodne a bezstarostne. Dopadla a myseľ jej vyprázdnil akýsi kvetinový závan. Snažila sa natrvalo memorovať tento zvláštny pocit. Hlboký nádych.. a výdych. Tancujúca lúčna tráva jej šeptala aká je táto chvíľa vzácna.

Vivaldiho štyri ročné obdobia? To nie je možné! Tá melódia sa zintenzívňuje stále viac a viac. Všetko sa na prvý pohľad zdá byť v normále, príroda v celej svojej kráse, spievajúce vtáky, chladná zem, teplé slnečné lúče.. No čo tá hudba? To je zvláštne..

Podvihla dlane k tvári a pritlačila ich k ušiam... zrazu ticho. Po chvíli ich neisto odtiahla. Porozhliadla sa a napokon uvidela niečo v tráve. Blysla sa tam kási gombička. Zaostrila zrak a tých gombičiek tam odrazu bolo na tisíce. Čo to má znamenať?

„To čo robíš s tým rezňom?“ Neveriacky sa pýtala kamarátka kamarátky, keď si ho strkala do kabelky. „Gombičky! Sú všade!“ vylúdilo zo seba dievča po nedlhej chvíli.

A stalo sa to presne onoho dňa, keď sa priatelia stretli na plese. Všade naokolo boli mladí v krásnych róbach a oblekoch.. Dievča do teraz nechápe či bola tá divná príhoda snom alebo skutočnosťou, lebo keď prišla domov, topánky boli plné chladnej hliny a lúčnej trávy. Na jej vlastnej mp3-ke stále dookola hral Vivaldi...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
bubiatqo  16. 3. 2010 18:21
velmi pekne napisane!!!
Napíš svoj komentár