Neznášam tajomstvá.
Najradšej by som stále hovorila to, čo si myslím.
V tomto svete som odsúdená na zánik.

Najhorší pocit pre mňa je, nemôcť dať na javo, že vám na človeku záleží. To ma doslova trhá/lo na kusy.

Toť na úvod.

Každá kniha má poslednú kapitolu. Poslednú stranu. Poslednú vetu, ktorá sa končí bodkou.
Vždy, keď zavriem dobrú knihu, ( a čím dlhšia tá kniha je, tým viac) mám zvláštny pocit v žalúdku.
Smútok, akoby sa končilo niečo viac, než len fiktívny príbeh, niekedy ľútosť nad nepodareným koncom, ale aj také zvláštne ulahodenie, akoby som zrazu vedela, že všetko je tak ako má byť. Že harmónia.

V knihách sa vždy veci na konci vyriešia. Ak nevyriešia, aspoň vysvetlia.
Ahááááá... úprimnosť, uhmm.

Dočítala som jeden z príbehov, ktorý nebol až taký fiktívny. Ale ostala mi ešte posledná strana, na ktorú som sa nemohla odhodlať.
A chápte, hoci už viem, ako to celé skončilo, a cítim aj smútok, aj ľútosť, aj šťastie, stále tam čosi chýba. Chýba mi bodka za poslednou vetou, nech tú knihu môžem na poličku odložiť s radosťou, a sem tam sa k nej v spomienkach vrátiť ako k niečomu uzavretému.

Niektoré knihy nezačnem čítať, lebo viem, že by zo ma spravili trosku. (hh som trošku viac senzitiv a potom mi drbne sem tam z toho)
Ale z tých nefiktívnych príbehov, siaham práve po tých, hoci viem, ako to dopadne.
Blbô decko som, musím na tom trochu popracovať.

Ani neviem, prečo to píšem. Asi že kofeín.
Asi že som dnes spontánna a impulzívna.
(Asi mám horúčku, lebo po týždni kýchania spolubývajúcej je nemožné, aby som sa nenakazila.

Nuž a na záver deti moje..
Buďte úprimní!!
Hovorte si, že sa máte radi.
Veď je to také krásne


Áno, a do konca Úsvitu mi chýba už dva roky posledných sto strán. A odmietam si to pozrieť, kým ich neprečítam.

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
nemammeno  21. 11. 2012 17:51
aj ja som 7.7
2 
fotka
jessminka  21. 11. 2012 23:24
milujem twilight, ale začala som od zlého konca než ty. Najprv som začala pozerať film, potom zháňať knihy. Teraz čakám kedy uvidím poslednú časť a prvú knihu som ešte neotvorila...



ale stotožňujem sa s tým čo píšeš. Občas aj ja mám pocit, že tie knihy potrebujú inú bodku, než tú, čo čítame... ale to tie knihy robí výnimočné, nie?
Napíš svoj komentár