Stále rozmýšľam o tom aké by to všetko mohlo byť, aká by som mohla byť ja. Rozmýšľam kam by ma doviedli cesty, keby som sa rozhodla inak - samozrejme rozmýšľam o tom oveľa prozaickejšie, bez tohto prázdneho pátosu a pomedzi to nadávam.
Večne nespokojná, so sebou, so svetom, s ľuďmi a zase raz so sebou.
Už neviem byť dokonalá. Už neviem povedať správne veci v správnej chvíli. Už neviem lízať rite, tým ktorí si to nezaslúžia.
Presne preto vraj nie som normálna.
V krúžku mladých hrnčiarov sú samí dobrí ľudia. Veľa sa usmievajú a majú radi moje dementné otázky. Pýtajú sa ma ako sa mám a čakajú odpoveď. Úprimnú odpoveď. Naozaj by sa mi tam páčilo.
Často pozerám ľuďom do očí. Mätie ich to a presne preto to robím. Z príručok o neverbálnej komunikácií sa o očnom kontakte všeličo dozviete, no na mňa nič z toho neplatí. Pozerám sa len tak, zo zvedavosti. Chcela by som aj odpoveď, ale s takou pozitívnou variantou tejto situácie som sa rozlúčila. Ľudia vám nič nepovedia.
Už sa nechcem pýtať. Už nechcem zbytočne počúvať ticho. Už nechcem veriť všeobecne mylným faktom.
Tak teda preto vraj nie som normálna.
Z môjho prvého hrnčeka by som mala strašnú radosť. Bol by samozrejme krivý, neforemný, mal by v dne dieru. Ale vpredu by sa smialo krásne žltučké slnko.
Občas sa skúšam rozplakať. Len tak. Aby som si mola oprieť hlavu o okno a cítiť sa ako vo videoklipe na tú najdepresívnejšiu pesničku. Hrá mi dookola v mozgu (aj s tým klavírom, by to bol asi celkom dobrý nápad).
Badam badam tss!
Príde rozuzlenie.
Lebo už sa nebudem pozerať ako mi padajú vlasy. Už sa nebudem spotená strhávať zo spánku. Už nebudem ochotná zožrať ani jedinú tabletku!
A presne preto vraj nie som normálna.
Ďakujem krásne, ku psychológovi nepôjdem, porozprávam sa s mojím hrnčekom. On ma jediný bude počúvať pokriveným uškom. Žlto sa na mňa usmeje.
A už na to serme, rola ublíženej mi nesedí, ja som tá, ktorá je vždy nad vecou, všetko beriem s ľahkosťou - hlavne problémy iných. Ja problémy nemám, mám dokonalý život.
Dokonca som dostala aj odmenu.
Toho psychológa.
Ten hrnček.
Dieru v dne.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
coquette
19. 12.decembra 2012 18:18
ono to tak väčšinou chodí, tí čo by najviac psychologa potrebovali k nemu posielajú iných
3
@adijet presne tak, možno by pomohlo im dať sem tam z tvojho hrnčeka napiť aby videli že čaj alebo káva sa dá piť aj z iného hrnčeka,nielen z toho ich.
Napíš svoj komentár