Vonku pršalo....dážď....jej sa páčil, miešal sa jej so slzami v očiach a dookola sa pýtala sama seba, „prečo???“ Kráčala ďalej, ani nevedela kam ide....chcela len utiecť, už sa nechcela vrátiť. Cítila vlhko, chlad....len z jej dobrého srdiečka bolo cítiť teplo....to srdiečko bilo iba pre neho....no on....on ju neľúbil, ba čo najhoršie....nemal ju už rád ani ako kamarátku. Áno spravila chybu.....tak veľmi sa snažila aby ju ľúbil, až ho nakoniec od seba odohnala.....

Kráča ďalej....nevníma okoloidúcich....nevníma nikoho....prichádza k miestnemu cintorínu, vidí svetlo sviečok v tme, plače, stále plače....sadá si na múrik, utiera si slzy a rozmýšľa, rozmýšľa nad všetkým, nad nim, nad priateľmi, nad životom.....nie nechce zomrieť, chce len aby to bolo ako predtým, aby ju on mal znova rad, aby ju priatelia zobrali naspäť medzi seba, aby ju jej rodičia mali zase rady.....
No vie....že to sa nestane....Ona spravila chybu...ona za to musí trpieť!!!!!
Nepoučila sa na vlastných chybách.....robí ich znova a znova...prečo???
Prečo je tu vždy to blbé prečco?

 Skutočný príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
bado17  9. 3. 2009 14:27
a príde na to prečo?
Napíš svoj komentár