Stojím a ty sa pozeráš
v tvojich tvojej tvári vidím odraz svojich očí
a v nich len tichá výčitka
milión otáznikov
na ktoré nie je odpoveď

rozpadáme sa
a schádzame
už tisíci krát a nikto nevie povedať dosť
a ja prosím tak nenechávaj ma odísť

nič z toho čo sa tu deje
nič z toho čím sme prešli
nemá konca a ty to vieš
stojím tu, cítim stále to isté
stále to isté

obzerám sa inam
a na srdci mám výčitky
mať tak silu zmiesť to všetko preč
a prekročiť tú vymyslenú čiaru priateľstva
tak nenechaj ma otočiť sa preč
prosím

nechcem sa znova stratiť
a musí kvôli sebe
vidím že ťa milujem
cítim, že ma necháš ísť, znova
nechcem to, tak zastav ma

 Báseň
Komentuj
 fotka
armita  23. 11. 2009 14:24
...krásne...my sme si fakt niečim neskutočne podobné...pocity, ktoré sídla v tvojej básni cítim až príliš intenzívne...
 fotka
suguku  9. 12. 2009 13:55
Stojím a ty sa pozeráš

v tvojich tvojej tvári vidím odraz svojich očí...Akoby si mi hovorila z duše...Takýto pocit mám prvý krát...
Napíš svoj komentár