"....dostala som ružový chlpatý pulóver. Vraj taký nosia všetky dievčatá. Ale stále lepšie než písacia sada. Alebo biblia."

Od minula sa toho veľa nezmenilo, takže ak čakáte strhujúci úvod, nedočkáte sa, lebo úbohá Sofinka musí ďalej tráviť holiday s famíliou, a to ešte u babky v Horných Horčicoviciach, total že najviac dzedzine s kadibúdkou 10 metrov od múrov domu. To už aj Robinson pristál na civilizovanejšom ostrove.

Nechápte ma zle, nie som rozmaznané bratislavské decko ako bráchova pipenka. Ale ten dom je predsa len malý pre šiestich ľudí, ktorí sa snažia tváriť, že ich to tu baví.

K tomu všetkému som sa na štedré ráno ponáhľala na záchod, čo v preklade znamená, že som sa v pyžame, župane a čižmách predierala pol metrovým bielym závejom, čo teda na môj mechúr nevplývalo zrovna dobre...nakoniec som dobehla načas. Ale nohavice boli aj tak celé mokré, tak na čo to všetko? Sakra, keby som sa pomočila, mala by som ich aspoň teplé.

Včera sa upratovalo, takže dnes sme varili. Sedela som so Silviou pri stole a čistila zemiaky na šalát pre armádu nejakého menšieho štátu a mama nás ubezpečovala, že ak toho bude veľa, tak to vezmeme so sebou domov. Jasné mami, išli sme sem s plne naloženým autom a cestou späť uvoľnený priestor zapraceme darčekmi, ale neboj sa, kufor sa určite dá nafúknuť! Napadlo vás niekedy, že matky majú dar strachovať sa, keď netreba a naopak?
"Musíme trochu zaniesť aj tete a strýkovi a susedom a...."
"A oni si nevedia navariť vlastný?"
"To som počula!"

Nad všetkým ako veľký šéf tajnej služby dozerala babka, ktorá je na každú robotu okrem komandovania príliš stará a krehká. Zemiaky krájame na príliš veľké kúsky, kto to bude jesť, medovníky nemäknú, určite sme niečo urobili zle, stromček je málo zelený. Keď sa jej otec snažil vysvetiť, že nemáme čas na výrobu niekoľkých litrov domácej majonézy, ktorá by sa do zajtra pokazila, použila starú múdrosť o tom, že kedysi sa všetko robilo poctivo a stihlo sa to. Ale dnes je všetko inak. Všetci sú príliš lenivý, radšej si aj stromček kúpia umelý, všade je plno podvodníkov, ktorí ľudí len vykorisťujú...

"Tí sviniari zfušovali prúd! A určite to neodrátajú z účtu!" vykrikovala, keď sme zistili, že si na prácu neposvietime, lebo nejde prúd. No, aspoň je to tu ako v starých časoch.



Ani neviem ako, ale dožila som sa večere bez obarenia voskom. Len v šaláte boli občas šupky. Stromček sme mali síce nakrivo, ale zdalo sa, že si to nikto nevšíma. Možno videli zlaté prasiatko. Pozrela som na Silva. Jeho zlaté prasiatko muselo mať aj tie sľubované zuby dohora, tak zdesene sa tváril. Nestihla som sa ho ani spýtať, čo sa deje, keď vykríkol: "Stromček horí!"


Bolo len osem hodín, keď som nechcela už nič viac, len ísť do postele. Ak mi celá izba rovno nad čmudiacim stromčekom nebude smrdieť.

Pootvárali sme darčeky. Od babky som dostala ružový chlpatý pulóver. Vraj to teraz nosi všetky dievčtá. No, ale od minulého roka, keď mi dala písaciu sadu, ktorá bola síce pekná na pohľad, ale písala rovnako ako iné pero a pentelka, sa to zlepšilo. A určite lepšie, než biblia, ktorú mala pripravenú pre bratranca, ktorý vraj doma žiadnu nemá. Určite sa poteší.

Šla som rovno do izby. "Zobudíme ťa na omšu." Ach, áno, zabudla som na celorodinný cirkus, ku ktorému nás mama núti, lebo babku netreba rozčuľovať. V tej chvíli som jej chcela povedať so všetkou diplomaciou mne danou, že doriti nechcem mať so žiadnym kostolom nič spoločné, ale mame stačil jeden pohľad a zlomila ma. Superžena.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu