Ó nie, prúser, teda vlastne priekak, stalo sa, čo sa stať nemalo, vec zo všetkých zákerností najzákernejšia. Nie, nemyslím tým story o tom, ako som mala na svojho vysneného týpka nakakať. Ani to, že ten druhý bol v skutočnosti druhá. Ani to, že radšej už nechodím na net, aby tam na mňa nevyskočila nejaká „úplne obyčajná a priateľská“ otázka typu čo robím zajtra. Vlastne sa to ani netýka mňa. Držte sa, moja segra má čáva a neváha ho použiť! A keďže moja sestra je exot, určite si nenájde slušného chlapca s triviálnym záujmom o pivo, sex, zápasy v bahne a futbal. A tak sa medzi nami ocitol Lukáš, podivín od prirodzenia, celý čierny vrátane vlasov, s dlhou tvárou a úzkymi perami, ktoré sa nehýbali asi od dvetisíc prvého. Úprimne neviem, ako sa s ním Silvia, ktorá by vo výkladovom slovníku mohla byť použitá ako ilustrácia k heslu „expresívna“, mohla vôbec spoznať, vyzeral, akoby mu aj vyslovenie vlastného telefónneho čísla robilo problém. Pôsobil ako účastník avantgardného večera prednesu poézie alebo psychopat. Od brata dostal prezývku Richmond, vraj vyzerá ako Richmond, odo mňa Vrana.

„Zdá sa, že ide jar, ľudia sa párujú....“ komentovala som vývoj udalostí v lokáli pri pohľade na jeden koketujúci párik. „Iste, však keď mu tak jasne dala najavo, že má ruju,“ povedala Marhuľa, my shy friend na adresu slečny zmaľovanej ako expresionistické umenie. Vyprskla som a aj bez ruje upútala pozornosť minimálne desiatich ľudí.
„Džej sa kedysi so mnou stavila, že na Valentína budem niekoho mať,“ spomína Mrahuľa.
„Nechápem, ako len ty? Jej sa to netýkalo?“
„Nie, len mňa. Ona, že budem, ja, že nebudem.“
OMG, to len táto holka sa vie staviť, že ostane sama!
„Umieram z teba.“
„Beriem to ako kompliment.“
„Poďme sa staviť!“ povedala som, keď som zbadala, že na ňu zas ide jedna z jej nálad. „O to, kto prvý niekoho bude mať.“
„To nie je fér, porovnaj šance!“ (no dobre, ja som ich predsa len vyskúšala o pár desiatok viac....nevermind)
„Nie, kto prvý bude mať, bude potrestaný!“
„Úúúúú, to sa mi páči, ako?“
„Hmm, bude si musieť odfarbiť vlasy na modro!“
„Beriem!“

Plánovala som to nechať tak, ale to by nebola Búrka, keby do mňa nehustila, že teraz jej just musíme niekoho nájsť, aby sme všetci boli šťastní, či už z párovania alebo verejného poníženia. Okrem toho neplánujem svojmu ďalšiemu záujemcovi povedať, že musí počkať, kým niečo, lebo nechcem kvôli nemu modré vlasy. A keď tak pozerám na Marhuľu aka invisible woman, našla by som teda ja toho svojho skorej. Prečo som sa len stavila? Nevadí.

„Vieš o tom, že v nej môžeš vyvolať dojem, že si sama nevie nikoho nájsť?“ pýta sa Silvia.
„Ona tam dojem už má....a vieš ty o tom, že ma zdeptávaš? Náhodou je to skvelý plán.“
„Kľúčové slovo je náhodou.“
„Tak čo mám robiť? Teda, koho jej predstaviť?“
„Ok, doveď kamošky a ja dovediem mládencov...“
„Ale ja jej nemienim predhodiť hocikoho!“
„Neboj sa....“

Zabudla som, že Silvia je fakt majster psychológ a vie manipulovať s ľuďmi lepšie ako diktátor s proletariátom. Škoda len, že sa tam nachádzal aj môj ex Freud , za čo som sestre na záchode poriadne vynadala. „Neboj sa, u neho čakám, že zaboduje.“
„Prečo?“
„To je jasné (jej je vždy všetko jasné, očividné a zjavné). Lebo je stále zúfalý, aj keď sa to nezdá, ale tak my vieme svoje. Okrem toho si tu ty, tebe bude chcieť ukázať, že ťa nepotrebuje a bude sa o to viac byť, aby mohol inej zaimponovať, uvidíš...

A fakt, Freud si ju všimol a odhodlane sa s ňou šiel baviť o Pytagorovi a jeho ideálnej desiatke. Občas som na nich pozrela, spokojná s tým, že sa fakt majú o čom baviť, okrem toho pohľad na druhú stranu by znamenal dívať sa na Richmonda a jeho tiché sedenie a pozorovanie situácie vypúlenými očami masového vraha. S tým, čo mu povedala Silvia, ma už pozná asi lepšie než ja sama.

Ale čuduj sa svete, nevydarilo sa to. To dokazuje, že ani Silvia nie je všemocná. Keď sme sa vymotali z hluku, dymu a z dosahu objatia Richmondovho koktavého brata (od Marhuli má prezývku Oný), ktorý sa zastavil, aby sa s Marhuľou aspoň rozlúčil po plnohodnotnom päťminútovom rozhovore, šla som kamošku odprevadiť.
„Prekukla som ťa, podrazáčka,“ vraví Marhuľa po ceste domov.
„No dobre, ale predsa si to nemusela hneď sabotovať. Čo ti vadilo?“
„Nemám rada ľudí, čo sa príliš vypytujú a naviac ti chcú stále dávať pocit, že v nich máš oporu, ako keby som čakala celý život na tento desaťminútový rozhovor.“
„Hm, to hej. Ok, a ako si ho odplašila?“

Vytiahla z vrecka lístok a podala mi ho. Pozerala som naň ako puk:

JE MI JEDNO, ČO SA TVRDÍ, FEMINIZMUS MÁ SVOJE OPODSTATNENIE
DÍVAL SI SA NIEKEDY NA KVAPKAJÚCU KRV? HROZNE TO UPOKOJUJE
INAK, PRIPOMÍNAŠ MI MOJHO OTCA, TO JE HALUZ
ODKEDY MÁM SYFILIS LEN BEHÁM NA KONTROLY

„To čo je?“
„Najlepšie hlášky na odpudenie. Nedoprajem ti tu radosť z výhry. Už som ti kúpila farbu.“
„To si len myslíš, kamarátka, dostanem ťa!“
...aj keď musím uznať, tie hlášky sú fakt super....asi napíšem knihu „Syfilis a sto ďalších účinných spôsobov odplašenia opačného pohlavia.“

TO BE CONTINUED
Kto bude mať modré háro? Už nabudúce!

 Blog
Komentuj
 fotka
anzu  19. 2. 2009 22:29
...chce to ale stále jednu vážnu zmenu...naučiť sa písať obsahovo kratšie články inak čakaj, že toto bude jediný komentár, čo tu uvidíš...
 fotka
moniqas  19. 2. 2009 22:32
ja mam dost ta hlaka je genialna smiley: smiley:
 fotka
rebell  19. 2. 2009 22:42
Ha 3 komentar
A k blogu
trochu Chaosu neuskodi ze??
 fotka
tatianka  19. 2. 2009 23:35
tak sa teším, ked už nabudúce
 fotka
leniny7  27. 2. 2009 21:03
priekak fuck toto slovo je excelentne
 fotka
johnysheek  24. 6. 2010 14:32
ten listok a "byt sa o babuuu"
Napíš svoj komentár