"...súdiac podľa hlienov a iných substancií, čo zo mňa vychádzali..."

Dlhšie som sa neozvala, priznávam, drtili ma totiž iné povinnosti ako zohnať kamoške niekoho na trávenie voľných chvíľ, poslanie dvoch úchylov do zadnice, hádka so Silvom o jeho vyvolenej, tvárenie sa, že sa učím a podobné herkulovské úlohy. Všetko toto mohlo mať za následok jednu jedinú vec...ochorela som na najzárejnejšiu chorobu ľudského pokolenia, známu už od prvých emákov- starých Egypťanov- chrípku.

Musela som dočasne prerušiť všetky namáhavé činnosti, tú najnamáhavejšiu som aj tak vzdala po beánii, kde za spomínanou kamoškou prišiel chalan...s úsmevom sa naklonil...ponad ňu a pozval tancovať babu vedľa. Zatiaľ sa zdá byť v pohode, dala sa na kriminálnu dráhu podľa rady spolužiačky Peti, ktorú napadlo, že môže kľudne vykradnúť banku bez vyvolania rozruchu a bez uncool pančuchy na hlave (ale ešte stále je tu možnosť čiernych sáčkov, ako Daft Punk v Interview pre jednu škandinávsku stanicu...)

Ja som sa zatiaľ sústredila na jediné: prežiť a vyhnať tie hnusoby z môjho tela, čo sa mi veľmi nedarilo, súdiac podľa hlienov a iných substancií, čo zo mňa vychádzali. Ani si nepamätám, že som jedla kura.

človek by si myslel, že zaostalí ľudkovia nechajú chorého vyspať sa a budú sa od neho držať ďalej, ale moja rodina musela byť vždy niečo extra, počnúc výberom krstných mien svojich detí na písmeno S.

Nemohla som dokonca ani zostať vo vlastnej posteli, keďže izbový parazit Silvia si upratoval v skriniach, pral, sušil a pakoval na odchod do mesta tvrdých jazykov, šak víš, Trnava, né? A k tomu si pustila hudbu s tým, že mi to uričte neuškodí. Keď som ju chcela vrátiť späť do reality, dostalo sa mi psychologického rozboru:

"To je veľmi zvláštne, pretože hudba by mala ukľudňovať alebo povzbudzovať, každopádne by mala mať na teba dobrý efekt, ale ak túžiš po tichu, znamená to, že si psychicky vyčerpaná z rýchleho diania okolo teba, zo školy, rodiny a všetkého, nevieš nájsť sama seba a uzatváraš sa do ticha, mám pravdu? Nemáš problémy s inkontinenciou?"

Zdvihla som sa a odišla. Teda hneď po tom, čo si môj unavený mozog spomenul na to, že inkontinencia je únik moču.

Vošla som do obývačky. Napriek tomu, že sa otec predvčerom pohádal so susedom, nebránilo mu to, aby tu teraz svorne nesedeli a neziapali: "Daj ho tam k***a!" (pán Novák, tam sú len chlapi...)
Jeden susedov žiarivý úsmev mi stačil a odpratala som sa im z dohľadu. Škoda, že chalani v mojom veku sú taký vyberavý a požadujú, aby baba bola učesaná. A stále ešte neviem, aké dresy má Slovan.

Naivne som si myslela, že sa Silvo fláka niekde vonku, ale nie, neurobil mi tú radosť a nenechal mi svoju zbu voľnú. Teraz mám nos tak upachatý, že výpary z jeho postele by mi ani nevadili. Našla som ho na nej spolu s kurou domácou v ľudskom vydaní, ktorá na mňa okamžite začala zazerať, neviem, či jej brat povedal o tom, že ju nemusím, alebo som len nebola dostatočne stylish oblečená na opustenie izby.

V spálni som našla mamu pozerať telku: "Miláčik, nechoď sem, nechcem to chytiť..." Nemala som silu jej niečo povedať, tak som to otočila z zvuku romantických vzdychov Antónia, Marca, Cedrica alebo možno aj všetkých naraz.

V kuchyni sa ležať nedalo, taká chudá, aby som sa zmestila na linku, ešte nie som (nová výzva pre Silvovu babu!), tak som sa musela uspokojiť so zaskleným, ale predsa len nevykurovaným balkónom a jedným kresielkom, pripadala som si ako v poslednej scéne zo sitcomu typu Susedia, prehodila sa dekou a rozmýšlala o inkontinecii.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu