Po čase pomaly dlhšom, ako mi trvalo updatovanie tohto blogu (že rok, wow...ale vy mi určite odpustíte tie časové nezrovnalosti, keď spomínam minuloročného Bažanta, však?) som sa dostala do spoločnosti. Ale nejak sa mi nechcelo riešiť najlepšie hlášky zo Simpsonovcov, tak som sa nakoniec ozvala so svojom zlou náladou. Nemala som to robiť.
"Vieš, teraz sa všade ospevuje chodenie a všetko okolo toho, ako by sme museli byť všetci vo vzťahu, ale vlastne je oveľa lepšie byť single. Nemusíš sa toľko prispôsobovať tomu druhému, organizovať si čas, robiť veci, ktoré ťa vlastne ani nebavia, samé kompromisy, ešte aj to holenie, umývanie zubov a iné nutné vypucovanie sa človeku začne liezť na nervy. Buď rada, že nikoho nemáš!"
...aha. Jasné. Môžem si dovoliť ráno si neumyť zuby, som morálny víťaz! Aby sme si rozumeli: Nemám rada, keď ľudia automaticky berú, že všetci musia byť vo vzťahu. Možno ste to tiež zažili: Random osoba sa vás spýta na váš dating status. Vy poviete, že nikoho nemáte a nasleduje otázka, ako to. Pretože keby ste sa včera s niekým rozišli, dnes už musíte niekoho mať, I guess. Ak sa vám toto náhodou stalo, musíte to explicitne povedať, aby ste druhej strane dali dosť dobrý dôvod na to, prečo ste single. Ale rovnako nemám rada ľudí, čo sa musia stavať do opozície a keď je situácia takáto, tak sa hneď treba začať prehnane biť za single život, ale nie len pre seba, ale aj pre všetkých ostatných. Pritom títo ľudia robia to, čo sa robí im: Chcú niekomu nanútiť svoju vôľu. Nie všetci, samozrejme, ale to sa už rozpozná. Napríklad tým, že vám podávajú takúto perlu múdrosti a zakončia to vetou "Buď rada, že nikoho nemáš!"
Vrátila som sa domov a zvalila sa pred telku k Silvii. Silvia the Superžena hneď zistila, že niečo je zle.
"Deje sa niečo?"
"Nič."
"Tak potom buď klameš, alebo je práve to problém, že sa nič nedeje."
"M." -neurčitý pazvuk-
"Taká zamlklá asi nie si kvôli Marhuli?"
Vystrelo ma od prekvapenia a zalial ma studený pot. Vyvinula Silvia novú superschopnosť a číta si práve moje spomienky?
"Čo? Ako vieš o nej?"
Silvia zdvihla obočie: "Jej ex je predsa brat môjho priateľa."
Ahá, jasné, zabudla som. Ale aj tak je to také divné, uvedomiť si, že Richmond sa dokáže s niekým rozprávať a ešte k tomu ho informovať o niečom tak nerichmondovskom, ako bratov rozchod.
"No, je mi jej ľúto, ale momentálne mám blbú náladu, lebo som si čosi sľubovala od týpka, čo sa tváril, že niečo bude, lenže odchádza do Anglicka a nie je to na týždeň. Osral ma."
"V mori je veľa iných rýb."
Prosím? Po všetkých tých veciach, čo mi kedy Silvia povedala, teraz príde toto? Najstaršie klišé všetkých dôb? Všimla si, že sa tvárim divne: "Nezdá sa to, ale je to veľká pravda."
Ach, veď ja viem, že je to v podstate pravda. Predsa nečakám, že naveky zostanem sama a nikdy nikto nenahradí miesto tých predchádzajúcich. Ale predsa len to v takejto chvíli znie, akoby ľudia boli kus mäsa. Asi ako keď dojdete domov, poviete, že máte frajera z druhého konca Slovenska a rodičia zahlásia, prečo ste si NEVYBRALI niekoho iného. Áno, dojdem do baru alebo na diskotéku a napravím každú nezrovnalosť!
Rozhodla som sa, že radšej pôjdem spať. Ale v kúpeľni som ešte natrafila na Silvestra, ktorý celý večer zaklincoval tým, že sa mám prestať ľutovať. Sakra, keby na tom Bažantovi nebol, nič by ani teraz nevedel. A nemusela by som počúvať od mamy, ako som mu mohla dovoliť opiť sa.
Klišé je klišé z nejakého dôvodu, nie? Čakali by ste, že sa niekedy nejak osvedčilo. Ale prečo potom všetci vravia, že to je len také klišé a nepomáha? Asi napíšem knihu "10 najväčších klišé, ktoré nepomôžu, ale sú najväčšie." A inak, zvolila som pre seba ďalšie klišé: Čas zahojí všetko. Hlavne trojdňový pseudovzťah.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár