Kvôli silným vlnám som už takmer stroskotal, no vtedy prišla ona, chytila moje opraty do svojich rúk a vyviedla ma z búrky do bezpečia. Pehavé dievča, čo tiež takmer stroskotala na mori. Prečo ju spomínam? Pretože sme sa spolu plavili 2 roky na jednej lodi, pretože ona sa podieľala na rozvoji mojej osobnosti a veľmi intenzívne ovplyvňovala každý môj deň...
Láska je najhlbšou ľudskou potrebou,
je tým, čo nás robí šťastnými
a čo našej existencii dáva zmysel.
Pre dušu je to vášeň vládnuť,
Pre ducha je to sympatia
a pre telo skrytá a nežná túžba zmocniť
sa toho, koho milujeme.
La Rochefoucauld
Áno, presne to pre mňa znamená láska. Je pre mňa potrebou, bez ktorej moja existencia nemá zmysel. Prežívam teraz ťažké obdobie, keď moje srdce prestalo dostávať pravidelné dávky lásky a naviac sa stretá s odmietavosťou.
Tak veľmi túžim po jej láske, vedela byť tak nežná a úprimná...čakal by som aj celú večnosť na slová „vráť sa ku mne“, no dnes je to už definitívne a jej srdce mi dalo červenú.
Je to predsa Včielka, chce si voľne lietať po lúke, chce byť vo svojom roji, chce žiť iný život, než aký jej môžem dať ja. No moje srdce je neskutočne naivné. Ja si proste neviem pomôcť a stále verím v tú krásnu čistú lásku. Stále chcem žiť len pre ňu, chcem ju ochraňovať, brániť, chcem ju dávať aj dostávať.
Som človek, ktorý vie dokonale skryť čokoľvek. Svoje pocity, myšlienky, veci, klamstvá, všetko, len pred ňou to nedokážem skrývať. Neviem sa pred ňou pretvarovať, neviem jej bezbolestne klamať a neviem jej nedávať lásku, neviem byť v jej prítomnosti bez toho, aby som lásku dostával
„Láska a rozum sa nikdy nezhodnú“
Stuart a Linda Macfarlane
Práve to bolo kameňom úrazu nášho vzťahu. Niekedy som mamlas, čo ňuchá polievku predtým, než ju ide jesť, niekedy nemám svoj deň a som odporný, často sa snažím o dokonalosť a nielen na sebe...
Možno mám sklony k hypochondrii, pravdepodobne sa nikdy nenaučím jesť všetko jedlo čo mi niekto navarí, v spoločnosti bývam skôr tichý a stáva sa mi že neviem dopĺňať svojho partnera, som precitlivelý, spravodlivý, nenávidím moralizovanie, cigarety, marihuanu, drogy, nemám rád výčitky a neovládam dobre pravopis...
Nie sme dokonalí, ani nikdy nebudeme. No ona dala do môjho života veľa poznatkov, vela toho dobrého som si od nej vzal. Dnes už viem, aký je rozdiel medzi bryndzou a tvarohom, naučila ma v spoločnosti zapájať do debaty aj iných, naučila ma nebrať život príliš vážne a možno práve preto mi na nej tak záleží.
Som taký aký som, v niektorých veciach sa ešte zmením, v niektorých nie, no rozum aj tak na váhe prevážil lásku. Viem niekedy len láska nestačí.
„Medzi nebom a zemou je neskutočné bohatstvo a krása,
ja sa však pozerám len na Teba a dýcham len Tvoju vôňu“
Môj pohľad na lásku je po 2 rozchodoch síce omnoho triezvejší, no aj tak veľmi špecifický. Pre mňa rozchod neznamená to čo pre ňu. Nestretávať sa somnou, nepísať mi, zavrieť si srdce a sušiť lásku na povale. Možno ona už žiadnu lásku necíti. Možno ju už ani nechce dostávať.
Ono to aj tak vyzerá...Ja to cítim inak a budem to robiť tak, ako to cítim ja. Aj keď mám 100 chutí jej nepísať nevolať nemyslieť na ňu (hlavne pri odpovediach ozvem sa ti keď budem mať čas, ale dnes to isto nebude) – nedá sa to.
„Si v každom mojom nádychu
Vidím Ťa po každom žmurknutí,
V noci sa strhávam zo sna po Tvojich dotykoch
A Tvoj hlas počujem po každom fúknutí vetra.“
Síce tu ležím v tráve sám, no necítim sa tak. Prvý krát po pár dňoch sa necítim sám. Cítim silu a odhodlanie bojovať za priateľstvo človeka, ktorého mám viac než len rád, za právo pozrieť sa jej do očí, za právo byť s ňou.
Viem, že naše cesty sa rozišli a možno by sme v budúcnosti spolu neboli ako partneri šťastní, no prečo ničí naše priateľstvo?
„Iný začal Tvoje srdce dobíjať
a ja nechcem zavadzať,
potrebujem však cítiť
že ma nenecháš od seba odplávať.“
„Čas letí, slnko vstáva a tieň padá
-nech si plynie no láska je večná.“
Bude to ťažké, naučiť sa dávať niekomu lásku iným spôsobom a v iných množstvách ako doteraz. Bude ťažké zvyknúť si, že tie pery ktoré som doteraz mohol dúškami bozkávať už nie sú pre mňa. Odolávať úsmevom, pohľadom, nemôcť vravieť to čo v sebe ukrýva moje srdce bude ťažké. No bude to oveľa jednoduchšie, ako by som ju nemal vídavať vôbec, akoby som mal na ňu úplne zabudnúť, alebo si nepripúšťať to čo cítim.
Zohrieva ma nádej že láska ostala zavretá tam niekde hlboko v nej, že len zaspala ako zaspávajú medvede na zimný spánok...
„Chceš žiť život iný, život bez obmedzení, výčitiek, možno bez lásky,
chceš byť voľná a byť so svojimi kamarátmi. Nezabudni prosím, že dnes patrím k nim aj ja. Vlastne som k ním patril od začiatku, no práve teraz je pre mňa kamarátstvo s tebou hlavným zmyslom mojej existencie. Len pri Tebe sa cítim šťastný a potrebný. Najviac zo všetkého si prajem, aby sme boli šťastní. Veľmi by som chcel k tomu šťastiu dopomôcť, no momentálne sám potrebujem od Teba podržať, objať.
Nechcem, aby si sa nasilu snažila mi vyhýbať. Aby si luskla prstami a zahodila von oknom to pekné čo sme si vybudovali, kvôli veciam pre ktoré sme sa rozišli, no sú to veci, ktoré nám nebránia v tom, aby sme spolu pokračovali plavbu – ako priatelia, no stále spolu.
„Láska je ako ruža, zo začiatku kvitne veľmi krásne ale niekedy predsa len zvädne. Preto keď nájdeš tú správnu, osuš ju a ona Ti vydrží večne.“
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
1
wera55555
26. 4.apríla 2009 18:17
nádhera....
Napíš svoj komentár