Od doby čo som napísal posledný blog, v ktorom som výnimočne nešiel v mojom aktuálnom diskurze vylievania srdca, ale radšej napísal o niečom radostnejšom, sa nezmenilo nič, blog dostal šesť hviezdičiek od šiestich ľudí, ktorým sa páčil, čo je rozhodne pekný výsledok a ja som dospel k tomu, že je čas napísať niečo nové. Po niekoľkohodinovej práci je fajn prestať myslieť na rôzne bugy, problémy s fotkami, vymýšľanie chytľavých nadpisov a redaktorskú prácu. Je fajn skrátka vypnúť, ľahnúť si pred monitor do postele, pustiť nejaký film a len tak vypnúť. Je to fasa pocit, ako my mladí radi hovoríme.

Môj život sa zmenil na rutinu, od počiatku júla čo som bol na lekárskom zákroku, o ktorom vie len zopár ľudí plus každý birdzák čo to číta, sa toho zmenilo veľa - rekonvalescencia a liečenie prebieha pomaly a za posledné štyri týždne som bol reálne vonku raz, na nákupe stoličiek v Poluse. Narástla mi brada (kvôli komu byť pekný, že?!), pomaly aj fúzy a môj deň sa zmenil na bežnú rutinu v štýle práca - oddych. Je fajn pracovať z domu, kde nikto nevidí, kto z vás teraz je a ešte do konca augusta asi bude.

Mimo to športujem (hrám biliard), chudnem (jem diétne), nefajčím, nepijem, nedepkujem a dni len tak voľne plynú. Rozhodol som sa, že napíšem cez prázdniny bakalárku (dnes som si vybral tému), nakrútim krátky film (to, až keď budem zdravý), odfarbím si vlasy na zrzavo ako Ír (for real!) a nechám si narásť bradu ako Štúr do obdobia kým nebudem definitívne zdravý a chodenia von schopný.

Medziľudský kontakt mi chýba asi tak ako ja chýbam ostatným, za tie štyri týždne čo su prázdniny ma von volali, hm, traja či štyria ľudia, ale nevnímam to ako nejakú tragédiu, skôr ako dôkaz toho, ako vedia so mnou niektorí ľudia manipulovať. A ten kontakt cez skype, facebook, to nie je ono. Ale vážne mi to nejako nevadí, nikdy som nebol na ľuďoch tak závislý, som asi skôr introvert, ale to mi prekáža najmenej. Pozitívne na tomto všetkom je to, že mám nízky účet za telefón. Mojou najväčšou radosťou sú momentálne filmy, domáce zvieratko a obedy, ktoré sú vždy pestré.

Na nejaké hlboké pravdy som počas tohto svojho nedobrovoľného exilu neprišiel, takže vás nimi nejako nezahltím. Aj tak si nemyslím, že by na múdrosti bol ktokoľvek zvedavý. A ani tých pár chlpov na tvári ma múdrejším človekom ešte neurobí. To jediné, čo som si počas týchto dní uvedomil je to, že nezáleží na tom ako svoj voľný čas trávite, keď ho trávite a necítite sa zle, tak je všetko v poriadku. Ja ho tak trávim, nie som smútný, sklesnutý, tak je asi všetko fajn.

A nemám potrebu písať smutné blogy o osamelosti, výčitkách voči Bohu, svetu, ľuďom i sám sebe. Svet je skrátka taký ako je, fajn.

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
wewo  26. 7. 2012 19:59
ja som ťa von (na pivo) volal! a Maťa som stretol v krčme a pýtal som sa čo je s tebou, on že nevie, že nikam nechodíš... žiadne zdravotné problémy nespomínal



Sedieť doma je zlé, srsly... introvert / neintrovert. Samozrejme, niečo iné je keď doma sedieť musíš



Tak síce neviem čo ti je, ale lieč sa, a dlhú bradu ti určite schvaľujem!
2 
fotka
alanalda  28. 7. 2012 19:58
šak počkaj na to, ako budem vyzerať po prázdninách
Napíš svoj komentár