Je to ako básnik bez talentu, ako maliar bez farieb.
Keď hľadáš dotyk tam, kde je to zakázané.
Tam, kde to srdce nechce.
Kde pud a osamelosť vyhrá nad tichým krikom.
A všetko, čo si miloval sa stráca.
Bolesť má svoje rodisko, doposiaľ nepoznané.
Naučila som sa ťahať biely závoj mojich šiat blatom.
Už nezostal čas na tvoje... ja chcem, ja túžim.
Z lásky k tebe som chcel všetko vedieť.
A teraz?
Kvôli tomu citu sa strácam.
Nepoznám, neviem.
Prečo odo mňa utekáš v takom tichu, tak stratený.
Všetko ustálo.
Aj keď mi chýbaš, každým dňom.
Prosím, ukáž mi ako to viem aj ja...ti chýbať.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Aj keď mi chýbaš, každým dňom.