Spomínam si, ako tam sedela na tej posteli v mojom tričku a kukala na bedňu. Jej oči doslova hltali program v telke. Mala jemne pootvorené ústa ako vždy, problémy s dýchaním, astama alebo dačo podobné. Vlasy zopnuté v taký divný drdol, aké nosia staré ženy, keď idú do kostola. Čierne zbytky šminiek pod očami. Ale aj tak bola krásna. Jednoduchá, výnimočná.
Zrazu vyskočila a odcupitala ako také vtáča do kuchyne. Počul som len buchot, tiché nadávky, dáke šomranie, znova buchot a cupkanie jej bosých nôžok po podlahe naspať. Opäť sa usadila ne svoje pôvodné miesto. Pozrela sa na mňa. Unudene vystrúhala ksichtík s otázkou prečo zas nemáme pivo v chladničke a či pôjdem do obchodu. Pretočil som očami a odvetil jej nech zdvihne ten svoj kostnatý zadok a nech si ide sama. Na moje prekvapenie, bez zbytočných námietok sa postavila, natiahla nohavice trochu sa upravila a už vystierala ruku smerom ku mne, že chce peniaze. Ako inak, pomyslel som si. Strčil som jej desinu do ruky. Usmiala sa. Navliekla si bundu a snáď odtancovala von z bytu. Usadil som sa pred telkou a čakal na ňu. Po hodnej chvíľke mi začali klipkať oči a zaspal som.
Prebudil som sa na šumenie telky. Program už vysielal len čiernobiele bodky, ktoré sa tam nadrapovali. Hneď som si uvedomil, že je hlboká noc. Zdvihol som sa a odkráčal do spálne. Bola prázdna, pozrel som sa do kúpeľne, nič. Zvolal som jej meno, nič. Kukol som do chodby a jej bunda tam nebola. Hmm, kde len môže byť. Však odišla pred štyrmi hodinami do krámu, ktorý je tuto cez ulicu. Znervóznel som. Kde je len v prdeli tak dlho. Už, už som sa rozhodol, že ju pôjdem hľadať, aj keď by to bolo asi márne, keď sa rozleteli dvere.
Stála v nich ona. Strapatá, pripitá a vysmiata ako lečo.
Zvrieskol som po nej. „Kde, v ktorej riti si bola štyri hodiny, si kupovala to pivo priamo v pivovare?A kde je vlastne? Ako to vyzeráš?“
A ona čo? Stále sa usmievala. Čo drogovala či čo. Však sa mi neunúva ani odpovedať slečinka. Prešla popri mne ako keby som bol socha. Otvorila dvere na kúpelni a sadla si na záchod, vôbec jej to neprišlo divné, že má otvorene dvere a ešte stále na ňu gánim spoza rohu. Vyskočila z misi ako dáky olympíjsky víťaz, zhodila zbytky svojich šiat na zem a vliezla si do sprchy.
Už, už som chcel niečo povedať. Ale ako by som mohol? Tá jej nahota ma úplne zabila. Ešte stále som stál na tom mieste a kukal na ňu. Spoza závesu bolo vidno jej siluetu. Ako si prechádza namydlenými rukami po tele ako starostlivo nevynechá ani kúsoček. Rád som ju sledoval len tak. Vedela byť naozaj krásna. Čakal som kým z tej sprchy vylezie a vyliezla. Zabalil som si ju do veľkého uteráka a privinul k sebe. Chcel som to skúsiť tou jemnejšou cetou bez zbytočných hádok. Odstrčila ma. Zvrieskol som po nej, že čo ma za skurvený problém. Dovalí sa tu ako veľká voda, nerozpráva, predvádza sa tu ako dáka pornohviezda a keď po nej zatúžim tak ma odstrčí ako prašivého psa.
Znovu si sadla na posteľ. Ja som sa opäť spýtal, kde bola. Začalo to vo mne tancovať ako vo vriacom hrnci. Bol som zviknutý na jej úlety ale aspoň mi vždy vedela vysvetliť čo bolo, kde bola a s kým a teraz? Nič. Ako som ja neznášal keď sa mi nedostala žiadna odpoveď a navyše ten jej priblblý úškrn.
„čo to mám z teba vymlátiť?“
Vedela, že ma s tím dokáže priviesť do amoku.
„kde si bola ty malá čupka“ až som sa triasol od hnevu. Už len tá predstava, že by sa niekde tam vonku za rohom kurvila mi otvárala nôž vo vrecku.
„Daj mi pokoj“ odmrmlala. „nemusím ti nič vysvetlovať.“
To sa mi snáď sníva. To som nepočul, to ona nepovedala, určite to nepatrilo mne.
„čo si to povedala?“ podišiel som k nej, zdrapil ju za ruku a doslovne vytiahol z tej postele.
Začala sa chvieť. Mala strach v očiach. Vedela, že zašla priďaleko tím svojími ksichtíkmi a ignoráciou.
„Pusť ma, bolí to, všetko ti poviem“
Povolil som. To naozaj to musí vždy takto byť? Aby som sa vytočil do nepríčetnosti a potom sa tu mladá rozhodne, že mi to predsa povie?
„No hovor, ty čupka!“
Posunula sa o krok do zadu, ako keby čakala, že jej jednu natiahnem za ucho. Občas si to teda zaslúžila. Patrila medzi tie ženy, ktoré rýpu a rýpu a potom, keď jednu dostanú tak sa im to v tej hlavičke napraví. Aspoň na určitý čas.
„Stretla som tú kámošku, čo sa tu nedávno prisťahovala a tak mi navrhla jedno rýchle pivo. No a potom z toho boli dva, tri, štyri a ja som stratila kontrolu. No a potom došiel jej frajer aj s kamarátom aaaaaaa tích oboch vlastne poznáš aaaaaa...“ odmlčala sa.
„Aaaaaaaaa čo?“ Zhulákal som „Však odpovedz, lebo to prisahám bohu z teba vymlátim“
„No aaaaaaaaa ma bol odprevadiť potom domov a dal mi bozk na rozlúčku aaaaaaaaaaaaa...“
Stačilo mi. „Ani nepokračuj ďalej, ty kurva jedna, určite ste si to dakde rozdali“
Začala vrieskať, že ju nenechám dohovoriť, potom sa mi marí, že blačala niečo také, že ona nie je žiadna kurva a že s nikym nespala a vraj ja som psychicky narušený a nech sa jej neopovážim ešte dakedy dotknúť.
A potom neviem, nezvládol som to nedokázal som sa kontrolovať. Tá predstava ma zabíjala vôbec som nevnímal jej slová. Bolo to ako keby som nedokázal ovládať sám seba. Zdrapil som ju za ruku a...
KONIEC.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
delegatka
26. 9.sept. 2012 05:09
miestami som mala pocit, že:
Napíš svoj komentár