Ako rýchlo dokáže všetko ustáť. Z obrovskej búrky činov, to zostalo len pri bezradnom úsmeve. Krôčik vzad. Neistý, váhavý. Uhýbaš mojej napriahnutej ruke. Končekmi prstov zachytím letmo tvoj prameň vlasov. Ešte jeden krok a už nie si na dosah. Klopíš zrak k zemi. Nervózne stláčaš ruky v päsť. Viem, chcelo sa ti kričať. Chcel si ma postrčiť. Chcel si, aby som sa už na teba nedívala. Aby som netúžila ťa objať. Moja láska ti bola ako reťaz okolo krku. A moja prítomnosť ťa znova a znova zrážala na kolená. Tak veľmi si trpel, keď som bola s tebov. Lenže tá bolesť, ktorá ťa zvierala, keď si nevedel, kde som bola stokrát horšia. Mala som ťa pevne pripútaného v tvojich vlastných túžbach.
A znovu si sa prizeral ako odchádzam. Nevedel si povedať zostaň. Už si nechcel. Udupal si k podlahe ten chtýč, ktorý stále tak prúdil tvojím telom. Stačil jediný dotyk, jediný pohľad a ja by som zostala. Lenže ty si túžil po slobode. Nie po láske blázna k bláznovi.
Ešte stále sme tam stáli. Niekde nad tím všetkým. Pod nohami sme nechali v prachu všetky tie dni, ktoré sa zdali byť výnimočné. Čo však ešte môže byť tak označené odstupom času? Keď láske sa smejme do očí a nechávame prednosť vlastnému ja. Všedné, vyblednuté, ako tie fotografie na nočnom stolíku, ktoré zvečňovali spomienky.
Bál si sa ma milovať, tak ako si sa bál toho, že tu raz nebudem a ty by si musel kráčať v prieč svojmu osudu.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
silanova
1. 9.sept. 2012 20:45
Chcel si ma postrčiť. Chcel si, aby som sa už na teba nedívala. Aby som netúžila ťa objať. Moja láska ti bola ako reťaz okolo krku. ..
Napíš svoj komentár